Sunday, August 03, 2008

Cichota - prazdnota

Nuz, ze sme v tej europskej unii tak som si povedal ze odskocim do toho nasho hlavneho mesta.
A tak ma nas "najmilsi" Rajeneer zaviezol do "Bruselu", ktory je v skutocnosti 1h busom od Bruselu :-) A pre zmenu ten let zase meskal, akaze zmena pytate sa ked hovorim ze ZASE? Nuz zmena bola ta ze nemeskal 1h a 50m (Barcelona) ani 1h a 30m (Pariz) ale len 15 minut, WAW. Jedina vyhoda toho meskania je ze pri pristati nehuca tie skreklave fanfary z oznamenim ze 97% ich letov je na cas a tento je prave jeden z nich. U mna je to tak 50:50 z meskanim a bez, tak neviem ci ja som "nestastny zemepan" alebo oni tie merania nasobia nejakou bulharskou konstantou. Uz pri vystupeni z lietadla som s potesenim zistil ze kratasiky zo sandalmi nebudu tento vikend hnit v batohu. Bolo teplo az radost. Holt ja uz neviem ani co je leto. Verim ze tento rok je moj posledny v tom zelenom slzavom udoli z nazvom Irsko. Aby tych "pravdivych" informacii nebolo dost, Rajeneerom zacinajuc tak to pokracovalo mojim hotelom. Som si kus dozicil a na mojom hoteli zahviezdili 4 hviezdy;-) Pri bookovani tam hviezdila aj lokacia City Centre ale skotocnost bola trochu ina;-) Ale aspon to bolo 10min metrom do centra. No a odkedy som si prikupil mobil a PDA z GPS dokopy (XDA Orbit 2 diki Majo ;-)) tak ma ziadne metro sveta nevie zaskocit bo aplikacia METRO ma na kazdu otazku ohladom dopravy odpoved. No a GPS som skoro nestratitelny, len ta synchronizacia GPS mapy z turistickou(zadarmo) mapou mi este nejde celkom.
Este by bolo par pripomienok k tomu hotelu v style, zatvorene okno bez klucky z odkazom ze ak to chcem otvorit mam zavolat na recepciu, ale zas, nebolo to az take drahe tak budiz.
Hned rano ma prekvapila a potesila taka malickost, no ze ci si vsimnete co to bolo:


Domceky maju vycackane

Flasky tiez :-)

Aj pouzivatelia tych flasiek sa tu nachadzali a zjavne im islo ked boli tak dlho unaveny, ale mozno to bolo od cohosi ineho.


Celkom som bol prekvapeny ze skoro vsetkych som pocul rozpravat po francuzsky, dutch skoro nikoho. Aj tuto ujcek pospevoval po francuzsky, celkom mu slo.

Tmuto ujcekovi zas bars do reci nebolo, na moju otazku ci ho mozem vyfotit len kyvol ze pohoda. Hehe darmo je, vyzera byt tazkyyy pohodaaak :-)


Mali tam dost peknych budov ale co sa mi moc nepacilo ze boli medzi nimi rozmiestnene "pokusy" o modernu architekturu ale boli to skarene "komunisticke" budovy. Este aj ten moj hotel vyzeral podobne.

Je tam plno soch napr tento manik zo stolickou. Vyzera nejaky namosureny, zeby dostal padaka aj zo stolickou? :-)


Tato fontana z opicou na retiazke:

No a jednu fontanu som nepochopil, lebo som zle precital
Tuto som zazoomoval na popis:-)

Geen drinkwater, ja som to precital ze GREEN DRINKWATER a doteraz som koumal ze co za pitny žabí slíz to tam tečie. Az dnes som si to lepsie vsimol a prelozil, nieje to pitne :-)

Hentento maly piškajuci ma byt nejaka slavna turisticka atrakcia. Nic zvlastne som na tom nezbadal.

A tento maly si urcite myslel svoje;-) On take robi kazdy den a nik ho nefoti :-)


Dalsia zaujimavost Bruselu, teda aspon co mna zaujalo :-) Bolo metro hned za normalnymi "metrackymi" voznami prifrcala v tesnom zavese elektricka :-) Hehe zeby sa stratila v podzemi? :-)

Este som odskocil pozriet nas europsky parlament, tuto sa leskne v dialke.

Tu sa uz ligoce z blizka.

Bol oblozeny plotom a vo vnutri som videl nejake drevene lesenia tiez, zjavne darmozraci zduchli a parlament sa puliruje aby sa po "zasluzenom" oddychu darmozracom zlepsili "pracovne" podmienky. Tuto je video o darmozracoch.

Aj nasa vlajka sa tu nachadza.


A sme tu spominani aj ohladom inych udalosti :-)

Tuto je pohlad na ulicu kde bol moj hotel,

a toto je ta ista ulica ale inym smerom a zazoomovane na doraz.

Toto foto tu ukazujem ako dokaz, ze plno blbych turistov sa moze fotit ale len jednemu moze trcat z hlavy vlajka :-)

Park bol krasny a prazdny.

V areali parku bola vystava historickych vozidiel tak som tam zaskocil omrknut:

Tento dedko bol jeden z mojich favoritov :-) Vyzeral tak pohodovo.
A citroeny ma zaujali designom:


Tak a to je koniec vyletu. Cichota - prazdnota to bola preto lebo Brusel bol neuveritelne prazdny.

Na zaver jeden zaujimavy uhol pohladu na brusel:
Takto sa mi ten Brusel paci najviac :-)

Wednesday, July 02, 2008

Pohrební ústav Paříž pět

Tiež sa nachodíte po cintoríne ked idete na všetkých svatých zapalovat sviecky? Tak si vezmite príklad z parížanov a skomprimujte to;-)
No a aby sa nehovorilo ze som vam to nehovoril tak tuto vam to pisem, vystrahu:
Pre anglictinoneznalych preklad: "Pobiehanie po kostnici moze silno zaposobit na deti alebo nervoznych ludi"
Ani neviem v akej skupine som ale som bol vystresovany, tuto som z nervozity roztlacal steny.

Vojst ci nevojst? To je otazka!

Model nejake skutocnej budovy.

Smejme sa, sme na obrazku..
Nastastie pri pohladne na neme tvare som sa ukludnil a zacal som sa usmievat.:-)

Nie vsetci sa smiali, vsak ved aj my sa raz dosmejeme, ale ostatnym to snad vadit nebude a zasmeju sa aj za nas;-)


Takto to vyzerá ked sa nakopia kosti z 6 miliónov ludi. Fasa co? A este bonus je ze maju z toho atrakciu a turisti platia. A ja som platil tiez. Ale som sa tam aspon pofotil, inac nechcu dovolit fotit z bleskom! Hovada v takej tme sa to rovna nefoteniu, este ak by som tak chodil z trojnohou ale to som moc lenivy a taku malicku (skoro nepouzitelnu) som zabudol doma.

Kazdopadne tato kostnica vznilka na konci 18teho storocia ked nejaka morova pohroma sposobila ze sa prilahly cintorin preplnil a vznikla potreba masovy hrob vyprazdnit (hehe, blbo to znie povedzme ze Odsypat :-) V 1785 bolo rozhodnute ze sa kosti presunu do kamenolomu na juhu Pariza.A tak 7meho Aprila roku 1786 boli priestory pripravene, nasledne vysvatene a stali sa hlavnou kostnicou Pariza. Do roku 1788 sa sem v noci presuvaly vozy naplnene pozostatkami a sprevadzane knazmi.
V 19tom storoci v rokoch 1810-1811 dal hlavny bansky inzinier rozhadzane kosti poukladat a spristupnil katakomby verejnosti.
Katakomby su v hlbke 20m pod povrchom pod metrom, a odpadovymi kanalmi. Chodniky v kostnici vedu popod ulice zatial co kostnica lezi pod domami.

Posielam vam jedno srdiecko :-) Kusok kostnate ale Srdce! :-) Cista romantika.

Este maly vyskok od radosti ze to uz mame za sebou a sup sup medzi zivych.
Este zdolat poslednu "escaleru dificultozu" (huste schody;-)

plus kontrolu batohov ci sme si nahodou nevynesli nejaky nahradny diel a sme zase medzi vami :-)
Resp ani to nie, akurat prechadzal okolo sprievod homosexualov.
Uff ale sa nam oteplilo...

Saturday, June 21, 2008

Turecko

Minule sme sa prehupli cez Gruzinsko-Turecku hranicu. A hned bolo vidno rozdiel, kym gruzinci by sa aj snazili keby cosi mali, tak turci maju vsetko ale pytaju za to este viac. Na hranici to bolo rovnake ako pred 6timi rokmi s tym rozdielom ze sme uz nemuseli dostat peciatku od "lekara" ;-) Viza sme dosli kupit do kancelarie nejake manika ktory okrem turectiny pravdepodobne nepoznal ziany iny nam znamy jazyk, este ze mal cennik kde boli vypisane ceny tureckych viz v eurach a dolaroch. Ale akonahle sme "tasili" eura tak sa zmohol na Euro NO. Nuz kazdy mame ine chute :-) tak som mu odovzdal dolaciky a slo sa dalej. Za hranicami sme ocakavali aspon jeden taxik ale kde nic tu nic. Len vedla nakladali sedlaci seno na voz. Opytal som sa chlapika v budke na hranici ci nevie zohnat taxi, ten zakrical na sedlakov a sedlaci nam zvestovali ze nas odvezu do Karsu (tusim nepamatam) za 200$. Heh za tie peniaze musim prejst cele Turecko!! Debkovia nenazrany! Jasne ze som povedal ze nie a rozmyslali sme ako dalej. Dosiel nejaky chlapik na dodavke po jednu zensku co isla s nami cez hranicu skusali sme ho presvedcit ale neuspeli sme. Nakoniec dosla dalsia dodavka ktora doviezla ludi na hranicu. Zdala sa mi ako obycajna marsrutka co tam beha medzi mestami a mozno aj bola ale konahle zacitili turistu tak hned prepli na Komercny rezim a zapytali 120$. Tak sme sa zjednali na 20$ do majblizsieho mesta Posof.
Cakali sme problemy (ako pred siestimi rokmi kedy nam oznamili ze bus ide az rano a pytali nekrestanske peniaze aby nas odviezli do dalsieho mesta) ale tentokrat to bolo uz neunosne, hned sa zniesla banda taxikarov, ovladana z dialky dvoma mafianmi v ciernych bundach a slnecnych okuliaroch a mohli sme sa snazit behat od jedneho auto k inemu od marsrutiek k taxikom (sledovany tymi dvoma s mobilmi pri uchu) nik sa nedal zlomit, kazdy zahlasil rovnaku sumu. Su to proste darebaci. Tak sme nakoniec zobrali taxana do dalsieho blizkeho mesta Ardahan za vysoku sumu (neviem uz kolko) z soferom ktory si zjavne presadol z traktora do auta len pred hodinou. Ale ten chlapik tol neuveritelne informacne odolny. Videl som pred nami zasnezene kopce a chcel som zistit ci ideme tym smerom tak som sa snazil opytat ale ziadna posunkova rec na neho nefungovala kukal jak bager na tvrdu hlinu.
Toto bolo kedysi daaavno armensko, este aj v aprili tu maju sneh.

V Ardahane sme museli spat pretoze v Turecku po 17:00 uz nechodia mini busy a teda ak nechceme platit taxi tak sa musime ubytovat. Este vecer sme si kupili listky na prvy ranny bus v tejto nadhernej autobusovaj zastavke;-)
Dalsi den rano sme uz stepovali pred autobuskou aby nenastalo ziadne nedorozumenie a bus nam nezdrhol. Turci sa pochlapili a ponukli nas cajom. For freeee:-) Aspon nieco v tom turecku..

V Karse sme sa moc nezdrzali, zobrali sme taxika a huraa do starobyleho Armenskeho (byvaleho) hlavneho mesta Ani.
V case rozkvetu (10-13 storocie) tu zilo asi 100 000 az 150 000 obyvatelov. Mesto
prosperovalo, pretoze lezalo na hlavnej vychodo-západnej trase karavan. Mongolské najazdy, velke zemetresenie v roku 1319 a odchylenie obchodnych tras zasadily Ani "smrtelne rany". Mesto sa casom celkom vyludnilo. Este pred prvou svetovou vojnou na tomto uzemi zilo plno Armenov(celkovo na uzemi od armenska az po jazero Van) ale neskor ked Armeni skusili (a aj to dosiahli) spolu z ruskou pomocou ziskat toto uzemie pre seba (v ramci ruska), tak potom uz Turkov nasrdili a a ked tam v 1918-1920 nabehli tak to tam secko rozmlatili, (ach joo tatari), a armenom dali poriadne na frak takze ich tam uz ani nenajdete. Kazdopadne vraj rusi este stihli nieco zachranit a je to ulozene v Jerevanskom statnom muzeu. Viac informacii o Ani a armenskej historii tu(cz) a tu(eng). Kazdopadne moje kratke vylozenie histore neberte moc vazne lebo v tejto veci ma vela ludi vela nazorov, a ja som to len zlepil z toho co som sa docital na webe.
Toto je Levia brana vstup do mesta.
Plan mesta. Konecne aj turkom doslo ze co maju na svojom vychodnom uzemi (to co im ostalo po grekoch to vyuzivaju na 100% :-) a povolili bezproblemovy vstup. Kedysi museli turisti ziskat povolenie od nejakeho ministerstva aby tam vobec mohli ist. Este aj nam jeden chlapik tvrdil ze to povolenie potrebujeme. A vraj aj ked clovek povolenie dostal tak nesmel fotit. Teeeeda armensko je prakticky hned za mestom ale take rososo z toho robit...
Kazdopadne nam uz nikto ziadne problemy nerobil, fotili sme si co sme chceli a este sme sa aj "vytesovali" pri diere v pohranicnom plote:-)
Tuto je turecky pohlad na historiu tohto uzemia sa mi rata to "taken back from Russia" ;-)

A tuto je dokaz ze ozaj nebol dovod zakazovat fotografovanie, uz toho nieje vela co sa da odfotit, ale zase na to ako sa turci o to "starali" je ten zvysok este v dobrom stave.
Tam v dialke, tam na tych kopcoch, skripu armeni zubami :-) To nasere, vidis ako to upada a nemozes s tym nic urobit....
Tento kostol (Svateho Spasitela) bol postaveny v 1035. Bol v celkom zachovalom stave az do 1955 kedy tam udrel blesk a polovica sa zrutila.
Velmi sa mi paci tento pohlad na kostol, vyzera to akoby som to "ufikol" v fotošope.

Dalsi kostolik, z relativne zachovanymi malbami ktorym mohamedani zoskrabali tvare a oci. Napravo za riekou je uz armensko.

Najvacsi kostol v Ani je Velka Katedrala alebo Kostol Svatej Matky Bozej. Stavat ho zacali v 989 a dokoncili v 1001.
Vnutrajsok katedraly, veza sa prepadla v roku 1319, asi ju vytriaslo zemetrasenie :-)

Maju tam mesitu, je zakazane na nu lezt z bezpecnostnych dovodov, kedysi tam vraj dobrovolne ukonci svoj zivot nejaky turista(skocil). Faktom je ze vilezt tam nieje nejaka brnkacka pretoze schody su znicene stekajucou vodou a je to skor lezenie hore strmym svahom ako stupanie po schodoch. Verte mi mam to odskusane. Nieze by sa nadalo vyliezt, urcite ano ale nechcelo sa mi balit fotak a bolo riziko ze ho oklepem pri lezeni a trapila ma aj ina vec a skor som hladal tiche miesto kde by som sa mohol ...:-))) Ale nabuduce to uz vyleziem! Slubujem!
Tu sme sa este pofotili pri inkriminovanej dire do "ineho sveta" armenskeho. A potom sme sa este mierne popotahovali z taxikarom ktory videl sancu pytat od nas viac penazi za 1,5h straveneho casi v Ani hoc predtym tvrdil ze aj 3 hodiny nieje problem. Nedali sme mu viac a bolo.
My sme z ruska, my nemame ;-)

Busikom sme sa presunuli do Dogubayazidu kde je jedna zajimava turecka stavba Išak Paša palac, v ktorom uz vraj natocili zopar filmov.
Maju to tu pekne, ale byt turkom tak sa tou vezickou v armenskom style moc nechvalim :-)Tuto som ja a jeden z hlavnych ideologickych vodcov vypravy;-)

Hadajte co za kopcek sa to za mnou vynara z hmly? Ararat, mozno tam kdesi mozete najst dajaku triesku z Noemovej archy;-) Kazdopadne za 500$ vas tam domaci vyvezu. Turizmus uz prenikol aj sem. Kedysi sa clovek musel prebit cez uradnickeho šimľa a zohnat povolenie. Teraz nam tvrdili ze je to v pohode a ziadne povolenie netreba. Len tych 500 dolcov by chceli:-)
Toto nam nedalo, kurdsky masiar nieje ziadny sráč, nech svet vidi akych volov zarezal. Foto sa nam nepodarilo poriadne naaranzovat lebo som sa zlakol masiara:-) mal nejake pripomienky.

Rano sme zobrali busika k jazeru Van. Tam si potrpia na svoj specialny druh macky: Vansku macku. Ma roznofarebne oci a tusim hrdzave usi. Neviem aka je pravda ziadnu zivu som nevidel. Kazdopadne jej podobizne boli vsade:
Na buse
Ale aj sochy
Toto malo byt dostojne foto z autobusu z Vanskym jazerom v pozadi. Do pozadia prenikli aj ine rusive vplyvy;-)
Vedeli ste ze vo vanskom jazere maju taku specialnu vodu ze nemusia pouzivat mydlo na pranie?
Tuto som vyuzil jedinecnu prilezitost zazoomovat 18krat na zachovaly armensky kostol na ostrove vo vanskom jazere. Zialbohu nemali sme cas tam ist. Vraj su tam zachovane originalne malby.
V buse sme mali cool napoje v cene listka, skoro ako v lietadle. Zaujimavostou tejto cesty bolo tiez meno mesta kam sme cestovali Batman :-)
Z Batmanu sme sli minibusom, neznasam tie minibusy pretoze maju okna moc nizko a zle sa z nich foti, nasledujucu fotku je hanba ukazovat ale uznajte kto z vas ma vlastnorucne foto Tigrisu :-) (nejaky most este z cias pred kristom included;-)
Nasim cielom bolo mesto Miydat kde maju 9 krestanskych kostolov a nedaleko je klastor Mar Gabriel, hlavne stredisko syrskej ortodoxnej cirkvi.
Domaci krestania boli viac nez prijemny, len sme dosli do kostola a od miestnej zeny sme sfleku dostali chlieb ;-) potesi.

Na tomto obrazku je vidno minimalne 3 kostoly.

V "nasom" kostole sme boli vareny peceny. Vecer sme tam boli rano sme tam boli. A vzdy sme dostali chlieb :-)

Co sa mi na Turecku pacilo najviac bolo jedlo. Kazdy by si vybral, kdejake torticky :

Ale aj ine, "normalne" jedla. Tuto sme nabehli vecer do restiky a kedze uz prakticky zatvarali a nemali jedalny listok tak sme odskocili az do kuchyne omrknut co maju pod zub.
Vybrali sme si zajedli sme si, dobre bolo, dal by som si zas ale tuna v europe take nemame.

Tu sa v krcme poveceroch nesedi :-) Tu sa sedi na ulici, pri caji.

Dalsi den rano o 6:00 sme boli v kostole zase Emil chcel vidiet omsu. Vraj tu stale rozpravaju jazykom ako rozpraval kristus, aramejsky. No ved si precitajte sami:

Akcnejsi sa aj zapojili do "procesu" :-)
Este sme dostali dvojitu davku chleba! (zadarmo!)
Pozvali nas posediet si zmiestnymi chlapmi
Ale my sme uz utekali na bus do klastora Mar Gabriel z roku 397
Klastor bol vynoveny a vyzeralo ze sa tam otoci dost turistov.
Potom sme sa cez Mardin odviezli do Šafranového klastora.
Mardin, na kopci je citadela ale teraz je to vojenska zakladna.
Safranovy klastor.

Ja a Safranovy klastor:-)

A toto bolo nase posledne mesto v Turecku
Tu nas o 15:10 nepustili cez hranice pretoze v Syrii zatvorili hranicu o 15:00 (bol piatok). Takze sme tam ostali nocovat.

Saturday, May 10, 2008

Komu sa neleni tomu sa zeleni -Zaciatok (Gruzinsko)

A me sa zelenili 8.4.2008 pri cakani v Rige na stanici dolace v mojej penazenke. Sam som sa cudoval ze na co mi su dolare ked v tychto "pohnutych" casoch sa dolar stale pohyna smerom nadol, ale neskor som zistil ze v istych krajinach je zvyk zelezna kosela a dolar je dolar a euro sice neurazi ale az tak nepotesi.

Kazdopadne 8.4 o 17:00 som uz sedel na schodikoch na zeleznicnej stanici v Rige a ocakaval zeleznicnu vykonnu zlozku nasho muzstva z cerstvymi zazitkami z Daugaupilsu. Myslim ze nik nevie co Daugaupils je ale verte mi ze z rozpravania o tomto meste v Litve sa o tom meste viac dozvediet nechcem ani ja.

Po prichode zeleznicaarov sme odskocili na Rizsky trh kde som si dal najlacnejsie jedlo ake som kedy v Lotyssku mal(ale nebolo zle) a pomalicky sme sa presunuli na letisko ktore uz ja poznam odpredu odzadu a aj z bokov po mojej tusim uz 3tej navsteve Rigy. No a odtial sme uz vyuzili sluzby airBaltic a leteli sme do Gruzinska-Tbilisi, uz druhy krat v mojom zivote.
Po prichode na letisko sme boli velmi prijemne prekvapeny letiskom a okolim, jedine zaparkovane ziguliaky v okoli naznacovali ze to s tym bohatstvom nebude horuce. Ale aj pohlad z letiska stacil aby nam padla sanaka a zacali sme dufat ze Gruzinci za 6 rokov(od poslednej navstevy) urobilo obrovsky skok vpred. Taku futuristicu zeleznicnu stanicu som asi este nevidel a bola aj pekne vysvietena z zaujimavymi hodinami.

Vnutro tiez vyzeralo velmi pekne. Ale malo jednu chybycku, skuste si vsimnut aku;-)
No na co dosli moji raaadcove? Nic? Tak vam to prezradim, niesu ludia!
Postavit letisko je jedna vec ale ci ludia maju dost penazi aby lietali je vec druha.
Ked ze ja som bol jediny nezelezniciar tak som si kupil listok len ja a to bol cely ich zarobok v ramci tejto jazdy. A to v budke sedala predavacka listkov z revizorom a vo vlaku sedeli dvaja rusnovodici. Maju to do mesta par kilometrov ale rusnovodicov musa mat dvoch :-)
Kedze Gluch je tiez řidič tak nam akcne zařídil aby sme si posedeli na řidičských stolickách;-)
Kazdopadne ako sme sa priblizovali k mesztu tak sme zacali chapať ze bars daleko s ekonomikou nedoskocili aspon nie obycajny ludia hoc politici vyskakuju az moc lebo chcu ist do EU :-)
Podebatili sme z rusnovodicmi a ty nam porozpravali ze ty ich politici niesu ziadny zazrak (ktory su, ze ano?) ale ze sa im aspon dochodky zdvihli z povodnych 12 lary(6E) na 70 lary(35E) na mesiac, aj ked si ho az tak moc neuziju lebo im zdvihli aj vek do dochodku.
Vlacik bol pekny cisty a prazdny, jedina osoba (okrem nas) bol revizor, ktoremu neslo do hlavy ze preco som z nas 4roch kupil listok len ja, ale sklapla mu huba naprazdno ked sa zvysok skupiny preukazal fibkami ci ako sa vola ten zazrak ktory dovoluje zelezniciarom jazdit skoro zadarmo po europe.
Sledujte ze maju aj LCD!! To je celkom dost zauzivane v tej casti sveta, neskor sme zazili aj dalsie LCD-cka (ktore boli aj zapnute). Myslim ze po prezentacii podobnych fotiek slovenskemu ludu by kazdy uznal ze ta banda manazerov nasich zeleznic si len masti pupky a mina nase peniaze na ozieracky.

Zeleznicna stanica v meste uz ziadnych svetovych kvalit nedosahovala ale bolo vidno ze bol pokus o prestavbu. Abchazskych gruzincov uz vystahovali z horneho poschodia.
Ale ocividne dokazy ze niektory ludia stale nemaju na to aby zasli do obycajneho obchodu sa daju najst velmi jednoducho. Vot zdes mame trh kde pravdepodobne ludia kupuju a predavaju chačapury;-) Ale este bolo prilis skoro rano aby tam niekto bol.
Potom sa nasa skupinka rozdelila na dve, jedna cast Emil a Peter sli do mesta pozriet sa na novo postaveny kostol. A ja z Borisom sme sli do Borjomi (to je asi jedina mineralka co v Gruzinsku maju, teda aspon najznamejsia) a odtial do Bakurjani uzkokolajkou. Bakurjani je vysokohorsky rezort, na ktorom si Gruzinci vraj velmi zakladaju a vraj tam chodili rusky lyziari nacvicovat na olympiadu.
Tu sme uz nastupili na vlak pre obycajny lud, kde sa s nami viezli chlapi, zeny, deti, ovce(poviazana vo vreci) a poriadna hrba prazdnych flasiek od mineralky Borjomi. Stale mudrujem coi to niekto chodi manualne do Borjomi plnit a predava to???

Pri pohladne na tento vlak sa uz nasi zelezniciari cervenat nemusia a klude si mozu oddchnut od namahavej prace ako je zlepsovanie podmienok pre cestujucich ;-)
To uz bol dalsi den (9.4) a po celonocnom cestovani som uz fungoval len na autopilota a keby som sa neobaval v neznamom prostredi zaspat tak by som zalomiiiil. Kazdopadne dal som si malickeho slofika ked Boris prevzal kontrolu (potom ako si dal slofika on) nad dianim naokolo. No a ani sme sa "nenazdali" a boli sme v borjomi. To "nenazdanie sa" trvalo 5 hodin, ufff ja byt ta ovca vo vreci tak sa asi zblaznim.
Tu nas uz ocakavala neocakavnae futuristicka stanicka z neocakavanymi dverami na fotobunku ocakavane fungujucimi len na "manualny" rezim. Seleda tam jedna zena co predavala listky a to bolo vsetko.
Vlacik vyzeral zaujimavo, zjavne bol pripraveny aj pre nahodnych turistov, jeden vozen(pred ktorym som vyfoteny) bol pekny novy, prazdny a druhy bol stary, plny domacich. Nechapal som preco su vsetci v starom ale bude v tom nejaka finta lebo v tom krajsom sme boli len my a sprievodca a hrba jeho kamaratov(cca 5) ktory sa tiez tvarili ako sprievodcovia. Tu som na vlastne oci videl preco je cela krajina zadrbana od igelitovych sackov, manici vytiahli chleba zo sacku, cibulu zo sacku, zajedli zvysky cibule zatocili do sacku a sup s tym von oknom...
A este jedno prekvapenie nas tam cakalo, rusen zaujimaveho dizajnu

s este zaujimavejsim miestom vzniku;-)Vsimnite si max. rychlosti toho stroja, 26,7 resp 45km/h. Poviete si ze co to za slimak, ale verte mi ze ta rychlost vysoko prevysuje rychlost aka je na trati povolena a cely vlak nedosiahol ani tretinu toho. Nebudem sa okolkovat a povem rovno 30km sme urobli za 3 hodiny!! Tak toto bol zabijak, dost som bol unaveny bez toho ale tak pomaly sa meniace okolie by uspalo aj ... hocikoho.
Finta bola ze sedadla boli take nepohodlne ze sa nedalo vystriet, ulozit, opriet, proste som sa tam citil jak na hodine jogy, kazdych 10minut som sa krcil v inom uhle a skusal som spat.
A po 3 (alebo 3,5) hodinach sme dosli do slavneho Bakurjani ktore mi pripominalo letanovce z hotelikmi. Domy ktore boli akoze hotely boli pekne ale nedokoncene, ostatne domy boli stare a neudrziavane a asvaltove cesy boli vynimkou :-)
Tuto sa mozete pokochat Gruzinskou vysokohorskou architekturou. Asvalt sa straca pod nanosom bahna, su tu minimalne 2 sipky k hotelom, dom napoly nedokonceny(tak isto ako tie dva hotely na ktore ukazuje sipka) rury potahane po povrchu (tak ako vsade v gruzinsku a vychodnom turecku)
Kedze som uz mal dost utrpenia vo vlaku, ktory sice odchadzal o 30minut naspat ale aj tak by sme boli v Borjomi az o 3,5h. Tak sme sa rozhodli ze ideme busom o ktorom sme sice nevedeli kedy ide (ludia tvrdili ze az o hodinu a aj to posledny), ale bola nadej ze 30km moze urobit za OVELA menej ako 3h ;-)
A tak sme sa vybrali do "centra" kde nas uz ocakavala autobusova stanica "vysokohorskej" kvality. Cast z tej stanice bola oddelena a bolo tam okienka z napisom KASSA sedeli tam dvaja ale listky vraj kupime az v buse.
Kedze nam tvrdili ze bus ide az za hodinu tak sme sa vybrali pozriet Bakurjani. Na ceste sme zbadali prichadzajuci bus(minivan) tak sme sa opytali ci ide do borjomi vodi povedal ze ano a ze si mame nastupit a odviezol nas naspat na autobusku kde nam povedal ze ide az za 50minu, som ho chcel roztrhnut. Ale aspon sme nechali batohy u neho (dufajuc ze s nimi nezdrhne) a sli sme zase naspat do mesta. Tam sme nasli restiku a myslic si ze tych 40 minut na obed musi stacit sme vosli. Polo tam prazdno a zjavne boli na cudzokrajnych navstevnikov nauceny lebo nam doniesli menu v anglictine. Tuto ho mate;-)
Som zvedavy kolko "kopii" maju a ci prave ta neuveritelne spomalena obsluha nebola koli tomu ze vo volnom case casnicky prepisovali menu do dalsich jazykov.
Kazdopadne cca 10minut trvalo kym sme si mohli objednat, cca 15min kym nam doniesli caj, a 20minut kym mi doniesli tu podrbanu chačapuru. Aj to sme sa im asi 3x pripominali. Ked mi donielsi jedlo bolo 10min do odchodu busu a jedlo bolo horuce, tak som si to dal zabalit a nasraty som utekal na bus. Bus frcal celkom rychlo cesta bola v pohode ale s tolkymi zakrutami ze mi v Borjomi voc do jedla nebolo a moja chacapura ostala na muriku oproti autobuske.
V Borjomi sme sa stretli z odstiepencami(nie Abchazci ale Emil a Peter) a busom sme sli do Achalciche. Tam sme dosli vecer a hladali sme hotel.
Prvy:
Vyzeral zvonku hrozne ale rozhodne LEPSIE ako to co sme videli vo vnutri. Rychla otocka na pate a utek do centra. Tam nam poradili "Biely Dom" kde sa nekurilo, socialne pracovnicky sa motali po chodbe, ale bolo vidno za sovietskych cias to bola vyssia trieda. A tak sme sa zlozili tam zapli elektricke ohrievace a utekali na veceru.

Vecera bola : gruzinska polievka z nejakym ich specialnym korenim ktore ja vobec nemusim a parky z horcicou ktora stala za fajku dymu. Aspon ze pivo mali normalne, a mali pekne krigel ktory mi baba co to mala pod palcom darovala.Rano nas uz cakal taxikar ktoreho sme dohodli este vcera.
A sup sup do Vardzie pozriet si klastor vytesany do skal. Tuto je link na vikipediiVardzia je klastor vytesany do skal zalozeny kralovnou Tamarou v roku 1185. Bol vytvoreny ako ochrana pred mongolmi. Mal cez 6000 izieb a trinast poschodi, vchadzalo sa do necho cez ukryte tunely nedaleko rieky. Mal zavlazovaci system a terasovite policka. Zemetrasenie v roku 1283 znicilo 2/3 klastora a odhalilo mnohe jaskyne tak ze boli viditelne zvonka. V trinastom storoci opravili kostol a pristavili zvonicu. V roku 1551 perzania dobili klastor a posledny perzan za sebou ""zhasol".
Momentalne je to vraj hlavna turisticka atrakcia, z zhruba 300 miestnostami a zvysky zavlazovacieho systemu este funguju. Ja som ziadny zavlazovaci system nevidel a uznavam ze atrakcia to je ale turisticka vonkoncom nie. Nemaju tam poriadnu cestu, teda chcel som povedat ze namju tam cestu vobec ale my sme tam na zigulaku dosli a tak teda snad aj iny dojdu, ale busom..hmm to by som chcel vidiet. Hotel tam je este z cias sovietskych ale je rozbity/nefunkcny. Je tam jedne sukromny hotelik a ziadny obchod.
Len co sme tam dosli videli sme dvoch batozkarov a hned si hovorime ze To su Cesi. a neboli sme daleko od pravdy boli to Cech a Slovenka motali sa po gruzinsku par tyzdnov zo stanom.
Tuto je foto celej grupy cesko-slovenskeho priatelstva. (okrem mna bo som fotil)
Foto "od dveri"
Foto smerom "ku dveram"
V pravom dolnom rohu mozete vydiet sovietsky hotel ktory nikto neopravi aj napriek tejto "hlavnej turistickej atrakcii".
Kostol z povodnymi malbami
Chodby v skale
Ziju tu aj nejaky "domaci", mali tam psa a susili tam dake trenky + sedeli a slnili sa. Ale nevyzerali byt ohureny navstevnikmi a tak dlabali na nas a my na nich.
Pri mojom pravom ramene mozete vidiet zvonicu z 13teho storocia.

Kym sme my mladsi debatili z batozkarmi, Emil uz pobehal, verim tomu, cely klastor. Aj psa chcel hladkat ale pes stichol zamyslel sa a Emil tiez;-) a vzdal to(Emil).
Poza pre novy cas.
Pokus o komplexnejsi pohlad na Vardziu.
Foto pre plus jeden den.
Este posledne zamavanie nasmu cesko-slovenskemu pariku.
A zazvonil zvonec na zvonici z 13teho storocia a navsteve Vardzie bol koniec.
Este sme presli okolo pevnosti Khertvisi prva pevnost tu bola postavena v 2hom storoci pred kristom. V roku 985 tu postavili kosotl a v roku 1354 muri.
Potom sme este dali obed v Achalciche a hura na hranicu.
Tu uz nestrasili chlapi v cierom, nik nepytal peniaze za nic. Ale k normalnosti to ma aj tak daleko. Toto je hlavna cesta pre kamiony z Turecka a blizkeho vychodu. Kvalita tejto cesty sa da porovnat k tankodromu.
Toto bol nas trip cez gruzinsko ktory sa skoncil 10.4 niekedy poobede. (Skor sa neoplati chodit na hranicu lebo casovy rozdiel medzi tureckom a gruzinskom je 3 hodiny a teda ked turci otvaraju o 8:00 tak gruzinci maju do 11:00 veget)

A na koniec pridavam mapu nasej cesty kde som vyznacil kadial sme cestovali. Nevsimajte si tu roztrasenu ciaru, nemaju as take krive zeleznice to som len kresil v pohodicke v posteli a skuste nakreslit mysou rovnu ciaru ked podlozka je paplon;-)

Turecko Syria nabuduce, a ako ma poznate nemusi to byt tak skoro...

Friday, April 25, 2008

Náš priateľ René

Sunday, April 13, 2008

Lenıvı Syrcanıa

Jaaj to su ale lemry. mohamedani nielen ze maju nasu nedelu v piatok ale aj v nedelu. dnes robili na hranici do 15:00. No a my sme dosli o 15:10 takze nam sklapla pusa naprazdno :-) A tak tu kvasim v dierovitej diere Nuysabin a surfujem. Teda doteraz zme pili pivo mudrovali na namesti nad mapou a ocuvali najnovsie songy z .. nedalekej diskoteky?? ani neviem. Songy boli turecke samozrejme. Zajtra by to mal byt nas posledny den v Turecku.
Doterajsie zhodnotenie je ze Gruzinci uz nezeru travu ale Rustaveliho ulicu v Tbilisi maju celkom poriadenu. Letisko maju take ze Blava sa moze zakopat. a zeleznicna stanica na letisku vyzera ako z 21 storocia (vsetky zel stanice v SK vyzeraju ako z 18-19teho)
Turci su prekvapivo vyspely, cesty maju vacsinou daleko lepsie ako nasa hajvej Brezno-Helpa. Ceny ma neprijemne prekvapili. su vyssie kao pred 6timi rokmi a celkom dost vyssie aspon co sa tyka cestovania ale zas benzin maju dost drahy tiez. (3.3turecke liry za liter prepocitajte si sami)
Ale inac si tu jeme ako krali. fasa jedlo za dobre ceny, ceny su zhruba take ako na slovensku na dedine.
A jedna vec co ma tesiiiii, tak ako som v Gruzinsku klepal kosu v hoteli tak tu sa premavam v tricuocku a uzivam si tepla-teplucka-teplulilienka :-) Uz som cely cervany a to slnko na mna ziarilo iba chvilu. Holt my iri sme na slnko haklivy hehehe. (ja ir nebudem hoc by sa co robilo)
A uz koncim...

Monday, April 07, 2008

Hlavne sa nepretrhnut od Blogovania!!

A som tu. Resp zas TU niesom:-)
Som tuto. Este vcera som bol v Talline, celkom fesne mesto to je, ale teda len stare mesto, to je nadherne, ostatok nieje nic specialne. A vidiek maju taky biedny ze ho mozu z mapy zmazat, nic tam nieje ani len dalnicu nemaju, ale cestu maju celkom do pohodny len to predbiehanie sa z kamionmi nieje moc zabavne, hlavne ked oni maju vyhodu ze cez mna (moje male auticko "Londona" co sme si pozicali) vidi ci daco ide oproti a ja som cez nich nevidel zhola nic.
Celkovo ma tieto krajiny "zaujali" uz ked som si zistoval informacie pred tym ako som sem dorazil. Jeden anglan to zhodnotil ze na vidieku nemaju nic, nemaju nic zasiate, nic rozorane, max ked som vidiel pokosenu travu. Zavod som nevidel ani jeden. Z coho teda ziju?? Ale v tych par vacsich mestach (ratajme Riga,Tallinn odstatne som nevidel) maju obchodnych domov na mraky. A toho tovaru co tam je!! Pochybujem ze najdete 2 obchody z rovnakym tovarom. (presny opak Dublinu, tam nenajdete dva obchody ktore nemaju rovnaky tovar ;-) (prehanam ale bez vetra sa ani listok nepohne))
Kazdopadne sme si pozicali najlacnejsie auto na prenajom, "Banner car" hehe fasa haluz. Ked uvidite fotku pochopite tu haluz. aj nickname co sme mu dali (Londona) Kazdopadne celkom tahal, len ked nam do bannera vietor fukol tak s nami kus kymacalo. Hned po prilete sme schmatli kluce od motora a frcali sme na sever. Auto som si pozical v Rige preto ze som cakal ze cosi uvidime po ceste a zastavime sa pozrieme pofotime. Teda ako som uz vyssie spomenul sa neoplatilo nohu na plynovom pedali drat. Nic tam nieje, totalne ploche to tu je, brezy a este jeden druh stromu(ked spomeniem napisem;-) same mocariska a rozbite domy naokolo. Vidiet tu dedinu ako u nas ze hrba domov, krcma, obchod a narynave namestie bolo bez sance, domy boli roztratene kade tade. Teda neviem ako za komousou chodili do obchodu... Asi tak jak u nas pridelovali byty tak oni mali prednostne pravo na zigulak v poradovniku.
Ale zato ked sme dosli do Tallinu tak sa moje skepticke ocka rozziarili, lebo toto co tam uvidite tak to tak lahko inde neuvidite. Perfektne obnovene historicke jadro mesta. z mnohymi kostolmi, skoro polovica povodnych mestskych hradieb zaostala a je zrestaurovana. Ceny za vstupne sa mi zdali v pohode (nie ako v nenazranom Irsku kde za hlupy "tower house" ktory oni volaju CASTLE(zamok) pytaju 14E, maju tam k tomu prilepenu aj historicku irsku dedinku ale 14 je vela!). Ceny hotelov tiez celkom usli. Za hotel celkom v centre som dal prvu noc 61E za dvoch a druhu 66E. A teda ten hotel vyzeral k svetu, nie ta "pivnica" co som za nu minule v rige platil 58E a bola daleko od centra vyzerala ako basa a smrdela po... vsetkom smradlavom. Este doteraz sa dohadujeme ci ten flak na perine bola vycka, krv alebo iny humac.
Kazdopadne Tallincek odporucam , ma mile male centrum ktore sa da zbehat napochytre za 1 den. Dobre ceny hotelov a plno novych aut a mafianskych xichtov :-)) Tie mafianske xichy si nevsimajte a ani oni si vas vsimat nebudu bo maju svoj biznis aby mohli zivit svoje tatose. Kazdopadne kopanie zemiakov to nebude bo v tej krajine (minimalne okolo hlavnej cesty z Rigy) sa nik zeme v ziadnom pripade nedotkne :-) Musim si nastudovat z coho ich ekonomika "zije".
Tak a to je koniec mojeho chaotickeho prispevku, idem sa odobrat do mojej loze lebo zajtra v noci budem sediet v eroplane smer Tbilisi. Pozrieme ci babky stale pecu chacapury doma a predavaju na ulici, alebo uz konecne ludia zarabaju dost na to aby sme v "oficialnych" potravinach neboli sami z predavackami.

Cestovaniu zdar.