Cesta do Thajska, Deň prvy

Ako každý výlet si v práci nechávam  drobnosti na záver. A ako vždy sa z drobností vykluju zásadné veci ktoré nestíham dokončiť a štvrtku dňa strávim predávanie práce kolegom o ktorej viem že na mňa väčšinu času počká.
Potom špurt na "Sagana" domov pretože som v sklze oproti predpokladanemu odchodu z práce.
Írsky taxikár čo nás viezol na letisko zase nesklamal. Došiel tam kde nemal, išiel najhoršou možnou cestou a keď sme ho upozornili tak sa v pohodička otočil a začal sa pýtať kade chceme ísť, hoci mu to už aj jeho navigácia ukazovala. Samozrejme nás skásol aj za extra kilometre.
Letisko pohoda, lietadlo ok, dačo také ako cestou na/z Kluby len kus viac nacancane. Snáď sa nebude tak natriasat!!!
S natriasanim síce nič nezmôžem ale jak pán Irsky doktor povedali, Xanax a fľaška vína to spraví... Tož uvidíme... Inšallah....

Zapad, 23/11

Posledny den s autom. Z Santa Lucia sme cez hory zamierili k Pinar del Rio. Uz sme nechceli riskovat severne tankodromy. Z Pinar sme este zasli do Playa Boca de Galafre kde sme kusok poplavali a poslnili sa a sup spat do Havany.

Cestou spat sme v Havane zasli do stvrti Vedado a skusali najst ubytko. Ceny okolo 35$/noc za izbu. 4roch na izbu moc nechceli a hlavne boli tie ubytka relativne daleko od seba a nik nemal na dnesnu noc. Tak sme sli do Havana Vieja kde su ubytka “hustejsie” tam sme po relativne dlhsom hladani nasli jedno na 2 dni pre 4roch za 35$. Este sme zasli k pariku co sme u nich byvali predtym a ti skusali najst cosi. Nasli babku oproti za VRAJ 30$/noc 2 dvojpostelove izby. Bolo to prilis dobre aby to bola pravda ale na otazku “30$ za obe?” Povedali ano. Tak kedze sme museli vratit auto, rychlo sme sa vybalili, umyli auto a ked doslo na platenie babka zacala byt dako nesvoja. Prepocitavala, kukala, no nakoniec povedala ok. Uz, uz sme sli s autom na letisko ked vitazoslavne povedala ze to nesedi, ze 30$ je na izbu. Okamzite sme sa spakovali, brnkli sme do pozicovne ze mozme ½ h meskat. Presunuli sme sa do ubytka za 35$. A este sme aj stihli vratit auto nacas, na minutko presne.

Potom uz len P12 bus do mesta a padli sme unaveny do posteli.

Santa Clara, Vinales, 20/11,

Presli sme Santa Claru cez den. Presun do Pnar Del Rio a Vinales po dialnici. Maximalka 135km/h ale bol to slalom medzi dierami. Pravy pruh je pre povozy, bicykle a rozbite auta. Lavy je pre pomaly iduce auta(ktore si myslia ze idu rychlo) a ja som to daval celou sirkou plus pomedzi jamy. Tu sa prejavila dalsia konstrukcna chyba cinskeho auta, pri silnejsom zatraseni auta spadavalo spatne zrkadlo. Takze som sa prepletal medzi autami(nastastie ich nebolo moc), jamami(tych bolo vela) a steloval zrkadielko. Zaklad ze malo zabudovany kompas!

Spali sme za Havanou v Soroa.

Cayo odvymyslusveta, 19/11, Atlanticke plaze

V Last Tunas sme mali ubytko ako lusk. 25$ za izbu. Raky byt tazko najst aj na slovensku, ale dost vinikal medzi ostatnou zastavbou a poriadne zamykal dvere na noc, asi vedel preco.

V meste sa moc nedialo a jedine prepkvapko bolo ked sme rano vstali a sli davat batohy do kufra uz nam auto umyval nejaky dedko, dali sme mu 20CUPov a bolo. Este sme zaparkovali v centre kde som chcel kupit internetovu kartu a pri navrate sme uz zas mali stierace odklopene a bejaky darmozrac behal okolo a pytal dolar. Neviem co chcel dokazat s tymi stieracmi kedze auto uz bolo vylestene.

Vecer sme nasli nedaleko nasho domu cokoladovnu a otestovali sme mnoho kolacikov, horucich a studenych cokoladovych napojov + sme este dobehli rano na nejake extras :-D

Potom sme vyrazili na Cayo Coco, za prejazd nasypu nas skasirovali 2$ kazdym smerom + kontrola pasov. Neviem co kto vidi na tom ostrove, ma to byt jedna z lepsich plazi. Mozno v tych hotelovych komplexoch ale mimo ne to zas az taka hitparada nebola. More burlivejsie piesok sice biely ale to more ho rozvirilo a vo vode nebolo vidno nic. A stacilo sa vzdialit z vetrom prefukanej plaze a cloveka za ziva zozrali komare. Ja som to odskusal… okrem plaze tam bolo len kopec supov, sem tam smrad zdochlin a kopec mangrovnikoveho porastu. Snad jedna dalsia vec boli plameniaky. Na rozdiel od mojho mexickeho vyletu teraz mali sezonu.

Po okupani v rezorte pre miestnych, kde sme malokoho videli ale napriek tomu nam tvrdili ze je plno, sme utekali prec a ubytovali sa v Moron 25$. Tym sme usetrili oproti hotelovemu komplexu za 65$(aj s vecerou a ranajkami). A za usetrene sme sa opili a dali veceru :-)

Guardalavaca, 18/11, Vraj druha najlepsia!!

Z Palma soriano sme sa vydali dobrodruznou cestou mimo hlavne tahy smer Guardalavaca plaz, aby sme sa potom nemuseli vracat rovnakou cestou spat. Vcasiu cast cesty sa to oplatilo, cesta bola lepsia ako na dialnici, ci Carretera Central, no ku koncu sa to prudko zhorsilo. Ale dosli sme!

More malo nadhernu farbu, plaz bola krasna ale atlantik sa na karibik nechyta. More bolo studensie, burlivejsie a vyrilo piesok vize sa nedalo potapat. U mna to ma o dost horsie hodnotenie ako napr Zatoka Svin. A to neratam sluzby, nik sa nikam neponahla ceny niesu najhorsie ale ani najlepsie a hlavne jedlo je ubohe za tie peniaze. Chceli sme zaparkovat blizsie pri plazi ktora je obstavana hotelovymi komplexami a dosiel daky sbskar a vymackol zo seba: Spanish? Ja: No, English. Par dlllhych sekund ticho(snad aj minutka) a dako s biedou zo seba vymackol ze toto prazdne parkovisko je len pre hotel. Tak sme preparkovali pred obchodak 100m dalej. Ubohost nad ubohost.

Inac to tam bol celkom klub kanadskych dochodcov, a plno darcekovych predmetov bolo zjavne mierenych pre tuto klientelu. Len nechapem toho intelektuala co dojde na Kubu si kupit sirak s menom kanadskeho sportoveho klubu…

Kusok sme sa okupali, kusok sme sa spalili a sup sup dalej smer Holguin a destinacia Las Tunas. Cesta bola celkom ok, ocividne ju udrziavaju koli turistom v lepsejsom stave.

17/11, Navraty na miesta cinu

Z Barracoy bola cesta vpred nemozna takze sme si museli nase zazitky zopakovat. Cez hory, kde sme stretli rovnakeho predavaca co nam dal zadarmo cokoladku. Guantanamo, kde sme chceli bagetku s bravcovym. Ale hoc dedkovia sedeli pri stoliku bravcove uz nebolo, prakticky nikde nic nebolo okolo 15:00. Uzili sme si Kubanskej dialnice s prudko premenlivym poctom pruhov. 4,2,6… A nakoniec nase oblubene Palma Soriano, s bravcovym chlebickom na kazdom rohu, Pina Coladou na namesti, ober vecerou v restike a nasim hodinovym motelom.

Baracoa, 16/11, Kade tade

Z Guantanama sme sa vybrali do Baracoa, stavili sme sa na plazi rozbitej hurikanom pred mesiacom, celkovo cela cesta bola hurikanom poznacena. Pohlad na plaz bol viac menej smutny, voda nebola najcistejsia ale tepla bola dost. Prechod cez hory bol pre mna nezaujmavy, les bol vacsinou riedky a zniceny hurikanom, obloha bola zamracena a vacsinou prsalo. Na kazdom vyhliadkovom mieste sa na nas vrhali miestny predavajuci kokosky, kavu, kakao, cokoladove maslo. Po ceste sme videli kavovniky, a plno domov bez striech + obchody s novou krytinou.

Baracoa bola hodne uprsana, bolo plno obsadenych ubytovani ale nasli sme za 15$ s 3mi postelami pre 4roch. Byvali sme u extremne milej pani, urcite bola herecka, mala obrovsky dom, tepleho syna, vsetkych nas mala rada. Bola velmi velmi mila. Ponukla nam veceru za 6$/osobu. Zdalo sa nam to vela ale prakticky okamzite po nasom ubytovani zacalo liat a nedalo sa vyjst von, tak sme suhlasili. Este pred vecerou sme vybehli na chlieb ked dazd na chvilu ustal a dopadlo to tak ze sme domov utekali v prudkom dazdi a po uliciach plnych vody. Vecera sa oplatila, mali sme nadhernu polievku, kurca s ryzou a Flan con leche. Stalo to za tych 6$.

Jediny problem bol ze som vcera v noci prechladol od klimy tak som zobral paracetamol a bez zapnutej klimy som sa zobudil o 1:30 naskrz spoteny. Vypral som triko, lahol na druhu stranu postele a po tom co ostatny zapli klimu som zas zalomil.

Rano uz nelialo, ale zamracene bolo, uz sme od domacej vedeli ze severnou stranou do Holquinu nedojdeme pretoze hurikan znicil most ale chceli sme ho vidiet a tak sme sa previezli 10km. Most bol uplne fuc.

Cestou spat sme este kupili par cokoladok, kokosiek a inych veci a sup do Palma Soriano.

Okolie Baracoy vyzera byt velmi chudobny kraj, ludia si bezne pytaju tricko ci kratasy, s cim som ja pri mojom minimalnom baleni moc nechcel(mohol ale rezerva musi byt) posluzit.

Smer Guantanamo, 15/11, Drsnota

Rano sme vstali a vyhlasili den hladovky. Po vcerajsej veceri to davalo zmysel. Vybrali sme sa popri mori, napriek tomu ze navigacia nas posielala vnutrozemim po dialnici. Bol som prehlasovany a tak sme sli. Cestou sme videli par plazi, na jednej sme sa okupali. Potom nas na kontrolnom stanovisku zastavil policajt, mne povedal aby som si dal tricko. Ze na plazi bez tricka je to ok, ale mimo nie, CDR(co do riti, ekvivalent WTF:-) A este hovoril ci sa ideme kupat do Baconao a ze im mame doniest pivo. Dita bola hviezda lebo sa urobila blba a tvarila sa akoby on nam pivo nukal. A teda ze pivo nechce ze dakuje :-D

Za Baconao, kde je mimochodom nadherna plaz, skoncila asvaltka. Bola tam rampa ale otvorena. Pokracovali sme dalej. Stretli sme nejakych jazdcov, ktori nam tvrdili ze cesta je zla a je tam zona militar a cesta je uzavreta. V istom momente, ked sme uz museli vystupovat z auta na najtazsich usekoch, aby sme neodtrhli vyfuk, sme sa otocili a ked sme jazdcov dobehli znova sme sa opytali na cestu. Vtedy uz aj oni nejak “zvolnili” reci a teda ze takato biedna cesta je po “Hatibonico” a odtial je uz asvaltka. To bolo zhruba 12km. Tak sme sa zvrtli a hura na vychod. Hura styl nam vydrzal 7km. Presli sme okolo nejakeho kontrolneho stanoviska kde nebolo ani nohy. Az ked sme dosli do malickej osady, nadohlad od mora a nejakych vojenskych vysielacov, sa spod stromu zdvihol vojak a nas postup na Guantanamo nam zatrhol. Ked sme povedali ze sme Checo a Eslovako tak sa tvaril milo ale to bolo asi tak vsetko. Museli sme sa otocit a sup, sup tankodromom naspat. Pri “opustenom” kontrolnom stanovisti uz stali dve mlade vojenske ucha, cesta bola uzavreta. Vypytali pasy, tito dvaja boli ako dvojica policajtov zo stareho vtipu, jeden pisal druhy cital. Mali problem zistit ktore je cislo pasu, a kym sa odhodlali sa opytat tak z mojho pasu odpisali celu zadnu stranu. Potom nam vratili pasy, povedali ze nemame problem a nechali nas ist.

V Baconao sme sa okupali, plaz bola nadherna, plytka voda, biely piesok, viditelnost nadherna.

Do Guantanama sme dosli po dialnici. Ak chcete vidiet na Kube casti vozovky bez dier tak odporucam dojst sem. Dialnica zacina v Guantaname s dvoma pasmi v oboch smeroch, neskor je uz vyasvaltovany len jeden smer a nakoniec sa pripaja na Carretera Central. Stavebne prace skoncili uz davno a tento stav vyzera byt uz trvaly.

Guantanamo je jedno z najkrajsich miest. Vyzera ze tu maju aj uceleny koncept turistickeho ruchu, brozurky, vylety pre turistov. Ale situacia s casa particular tu bolo nezvycajna. Ludia boli najprv nerozhodny, a potom to vacsinou skoncilo ze nemam. Zjednavat sa moc nedalo a skutocne ceny boli o cca 5$ vyssie ako tie uvedene v aplikacii cuba-junky.com.

Kazdopadne ubytko sme nasli, presli sme sa mestom, a sli sme spat.

Ceny: Jedlo 0$ :-)

Ja som stratil 20$+20CUP - niekto mal predcasne vianoce.

Santiago De Cuba, 14/11, vidlakovo

Rano sme mali kludne ranajky na terase a vybrali sme sa na kopec Gran Piedra. Otestovali sme nase cinske skripadlo. Skasirovali nas 2$ za poslednych 400 schodikov. Hore bt sme mali za dobreho pocasie vidiet Haiti a Jamajku, my sme mali dobre pocasie ale predsa boli v dialke mraky a tak tie dalsie ostrovy budeme musiet navstivit neskor.

Navstivili sme budovu kde Fidel prvy krat skusil revoluciu a potom centrum mesta. Centrum je dost kompaktne, Bazilika(velmi pekna), dom Dominga Velasqueza najstarsi na kube, dom z ktoreho mal prvy prejav Fidel a par dalsich.

Je tu hromne velke mnozstvo otravnych predavacov a taxikarov. WiFi tu dosahuje kolosalne rozmery nespolahlivosti.

Muzeum rumu je BIEDA za 2$.

Potom sme sa zastavili v restike. Nechapem preco niektori ludia robia servirky. Zenska si zapisala objednavku, kus sme ju pomenili, potom ju precitala, drobnosti sme skorigovali a aj tak doniesla zle napoje! Objednali sme si 4x salat. Doniesla dva a ze pockat chvilocku, za chvilocku sme zistili preco. Kuchar zistil ze my dosla uhorka a tak 3tia porcia mala ¾ uhorky ako predosle dve a 4ta mala ledva ½.

Proste Socializmo o muerto! Ale cestoviny uz boli fajn.

Potom sme sa uz chceli pobrat prec, smer Guantanamo. Lenze uz sme mali len ¼ nadrze benzinu a chceli sme dotankovat. A zacalo trapenie. Pumpy mali benzin len pre domacich, 84 a 90 oktanov. Pricom sme videli domacich tankovat 90tku aj do auta z pozicovne, ale nam to nedovolili. Nasli sme jednu kde mali aj 94rku ale prave im dosiel novy benzin a bolo treba cakat 30min. Tak sme sli podla mojho zoznamu benziniek a sli sme na dalsiu. Tam uz benzin bol, videli sme cenu pre domacich 0.79$/l. Potom sme popytali pre nas, turistov, cena poskocila na 1.20$. Na zaklade predoslej skusenosti sme chceli natankovaj nie celkom do plna tak som skoncil 1 ciarku pod plnou. Benzinkar mi ukazuje nech uz cenu zaokruhlim na celtch 54$. Urobil som tak, naskocila posledna ciarka a hadajte co, auto zas smrdelo od benzinu. .

Santiago sa mi kazdopadne zatial pacilo najmenej zo vsetkych miest, ma brutalne neprehladne jednosmerky. Je take nejake moc  osuntele, az na to malicke centrum. Kazdy chce prachy a otravuje.

Po dlhom hladani benzinky sme sa konecne vybrali, lenze uz bolo dost pozde a v karibiku sa stmieva o 17:30. Bolo jasne ze do Guantanama nedojdeme, nehovoriac o tom ze sme si vybrali cestu ktoru ani moja navigacia nenavrhovala. Ale Petova “cool” mapa tam ukazovala cestu.

Co vam poviem nedosli sme daleko, uz bola tma a slecna na benzine nam povedala ze v tej oblasti (od Santiaga popri mori na vychod) ziadne ubytko nieje. Tak sme sa vratili do Siboney. Domaca sa potesila. Inac kedysi bola v Prahe a vedela par slov po cesky. Nevedela nam povedat dokedy je miestny odchod otvoredy, lebo tam vraj moc nechodi. Tak sme to “stihli” tesne PO zavreti :-)

Tak sme aspon zasli do “nasej” restiky. Potesili sa nam, ale… kuchar uz bol prec (inac velmi prijemny chlapik, ak kedykolvek dojdete do Sibonej chodte do restiky oproti obchodu Panamericana), majitel bol napity, len mlady pomocnik bol ok. Opytali sme sa ci je ok si nieco objednat, povedali ze ano. A komedia zacala. Henti daja sa zacali presuvat tam a spat, pomocnik utekal kamsi zohnat cosi. Majitel behal po vsetkych izbach, smrdel olej, neskor smrdel spaleny olej. Medzitym prichadzali domaceho napity kumpani, nosili flasky hore dole, neskor uz len driemali na chodniku pred restikou. My sme pocas hodiny cakania, striedavo stracali a ziskavali nadej. Dita sa vyhrazala ze odideme ak nam donesu spalene jedlo. Ale vysledok bol, ohromujuci, porcie boli obrovske, jedlo bolo chutne. Proste spokojnost.

Ceny:

Muzeum rumu 2$ - slabota

Vecera: ryby za 4$, kurca 3$

Santiago de Cuba - Siboney, 13/11, Oddych

Po vcerajsej noci a rannom hucani nejakej nevyburenej “kurvisky” na nasom hodinovom hoteli bol dnesny den urceny za oddychovy.

Z Palma Soriano sme sa presunuli k bazilike nedaleko Santiago de Cuba kde je ulozena Hemingwayova Nobelova cena. Tu sme mohli na vlastnej kozi sledovat zmeny myslenia od vcelku modernych ludi k totalnym vidlakom. Vezieme sa k bazilike podla navigacie a manik nas zo smrtelne vaznou tvarou zastavuje a ukazuje ze mame zastavit pri okraji cesty a tam nam zvestuje ze mame pokracovat dalej a tam je bazilika...WTF, a takych tam bolo plno. V bazilike sme sa zucastnili omse. Ja som sice polku stravil vonku “na cerstvom vzduchu” ale snad sa co-to rata. Ked som si vonku sedel dosiel za mnou nejaky homosexual a zacal na mna hovorit. Som odpovedal po anglicky a hned presiel na posunkovu rec a zobral peniaze. Som odmietol a riesil som svoje na mobile. A ten saso mi poklopal po hlave! A ze: Mirar!(pozeraj). Ej ale som ho hnal.

Inac tu ludia akceptuju homosexualov, transvestitov, taka pohoda, nik nic zbytocne neanalyzuje.

Aj vcera sa nam jeden transvestita prihovoril v Palma Soriano a volal nas na svoje vystupenie. Daky cernoch tam s nim kecal a transsexual ho volal “Mi amor negro” :-D

Po omsi sme sli priamo na plaz v Siboney, vybavili ubytko za 20$/4ri osoby. Dali sme spagetovy obed a okamzite zalomili. Vecer po piatej sme vybehli na plaz, nebolo to nic svetoborne. Na Kube su najlepsie plaze zjavne na severe a zapade. Tu bola skalnata. Bolo tu vela morskych jezkov, videl som platysa, placatu rybu s ocami na jednej strane. Ale mali na plazi internet.

Po kratkom kupani sme sli do rovnakej restiky na veceru, a bolo nielen co jest ale aj na co pozerat. Porcie boli obrovske, pekne naaranzovane a chutne. Langusta, ryby roznych druhov, ja som siel na istotu a “lacnotu” - kurca.

Este na obed sme otestovali vidlacke myslenie, domaca nas upozornila ze je nedela a miestny obchodik zatvara na obed. Nic v nom dokopy nemali, kopec rumov, dake koly, vody a drogeriu. Tak som sa opytal ci maju chlieb. A vtedy to prislo, vyjavene tvare, zacali riesit dom kde byvame a to ci chlieb maju alebo ci vobec vedia co to je sme sa nedozvedeli. Az vecer pri veceri v restike sme videli ze servirka doniesla zvonku chlieb a videli sme chlapika ako ho karickou rozvazal a predaval.

Potom sme este na terase zahrali kocky, nasa soferka doplnila hladinku rumu a sli sme spat.

Ceny:

Langusta, ryza, opekane banany a salat 8$

Kurca, ryza, opekane banany, salat 3$

Ryby a prilohy 4$

Pivo 1.25$

Zmrzlina 0.55$ kelimok

Spagety s kuskom syra a kuskom masa 3$

Palma Soriano, 12/11, za VSETKY drobne!

Z Camaguey sme to mali dobre 4ri hodiny do Santiago de Cuba a tak sme si nechavali otvorenu moznost ze tam nedojdeme a zostaneme spat niekde po ceste.

Ako nam ubudalo z cesty (doslova) tak na nej pribyvalo “zivota”. Doteraz sme mali, chodcov, bicyklistov, povozy, konskych jazdcov a teraz nam pribudli sliepky a psy. Esteze svine okolo cesty boli vacsinou priviazane povrazkom.

Cestu “Carretera Central” na castiach opravovali, na jednom kuse bol novy asfalt ale cestejsie boli chybajuce kusy len s prachom/strkom ale v globale ok, poplatana ale dalo sa.

Pred odchodom z Camaguey sme videli na hlavnom namesti sprievod v maskach a hudbu na bubnoch a akychsi pukliciach z auta.

Vecer sme dosli do Palma Soriano kde sme zjavne boli jedni z mala turistov. Domaci nas posielali do miestnej casa particular pri hlavnom namesti ale tam povedali ze maju plno a jeden mlady nas zaviedol do turistickej casy ktora asi z dovodu mensej vytazenosti sluzila ako hodinovy hotel. Menu na izbe tomu odpovedalo.

V meste opekali cele vacsie prasa, mali tam pre deti slapacie auto, vozik tahany kozou s majestatnymi rohami, neskor pribudol druhy aj s dalsou kozou, ta uz nebola taka majestatna (ziadne rohy a aj voz bol daky osuntely).

Na rohu ulice bol bar kde sme odskusali vsetky mozne miesane alkoholicke napoje. A kde ich chlapik s kludom nalieval aj miestnym detom vo veku cca 12rokov.

Na namesti hral orchester vaznu hudbu, aj menej vaznu - Scorpion The final Countdown. A na konci spustili kubansky vypalovak ked uz aj trubkar tancoval. Chceli uz koncit ale my sme zacali aplaudovat “este jednu” potom sme zmenili na “uno mas” pridali sa aj domaci a zjavne to potesilo dirigenta tak ich zadirigoval znovu rozsvietit svetla(mali to nasvietene), vybalit nastroje a dali dalsi kubansky vypalovak. Potom dosiel trubkar/tanecnik s dalsim akcnym bubenikom si vypitat drink, sme to nemali moc zmapovane kde sa da cisty rum v flaske kupit tak sme im nenaliali.

Este sme sa presli po meste, dali sme pecene bravcove s ryzou za 35CUP nakrmili xvyskami miestnych psov. BTW miestne zvierata, psi, macky su take krotke a nebojacne az mi je to divne. Maju len minimalny strach z ludi.

Neskor sme sa presunuli do “kulturaku” kde sa uz kubanska kapela pripravovala na dalsi koncert. Ti to roztocili “za podpory miestnych” neuveritelne. Hrali ako diabli. Neskor sa pripajali “miestny” na flautu,bubny,trubku. Napriklad vyssie spomenuty “akcny bubenik” z namestia bol vsade, hral na trubku predbiehal sa v solach s dalsim trubkarom, bubnoval, medzitym nasaval. Dosiel dalsi mladas na flaute a solovali s flautistom zo skupiny o preteky. Vacsina obecenstva boli starsi ale ani sme sa nenazdali a uz vsetci tancovali. Zacalo to miestnym hrbacom, sa “rozohnil” a daval eroticke tance okolo babky na vozicku, neskor pridal aj breakdancove prvky

V druhom rohu sa pochytili miestny chlapi. Ale ich to preslo. Starsi par trsal salsu vo velkom a stylovom style. Neskor uz tancovali vsetci.

Bolo to genialne. Toto bola ozajstna Kuba!!

Ceny:

Tankovanie za 30$, nie do plna, aby cinan nesmrdel

Flasa rumu na zabave 90CUP

Miesane drinky na namesti 7-10CUP

Pecene bravcove s ryzou a batatou 35CUP jedlo sa rukou.

Ubytko v hodinovom hoteli 15$ pre styroch!

Trinidad, 11/11, Dlha cesta

Rano sme mali ranajky priamo v restike, domaci nam urobil kavu (zauctoval) a dzus(zadarmo).

Potom sme sli do hor nad mestom na turu. Lenze vstupne(!) na turu bolo 10$/osobu, tak sme sa im na to v y s r a l i! Ked su nenazrany tak nedostanu nic. Dala sa tam urobit tura aj bez platenia a mozno by sme aj k vodopadu dosli ale nie vsetci chceli a tak sme sli do mesta pozriet zeleznicnu stanicu. Potom sme sa presunuli do nedalekeho udolia ktore je tiez v UNESCO. Je to byvala najvacsia polnohospodarska oblast na Kube. Kedysi tam pracovalo 350 otrokov a my sme vyliezli na vezu (1$) z ktorej majitel sledoval ci pracuju dostatocne tvrdo.

Potom cestou do Camaguey (asi 250km) sme zobrali fesnu stoparku, urobili mensi nakup v malom mestecku a uz po tme sme dosli do Camaguey. Sli sme uz za sera/po tme a bol to zazitok s tymi neosvetlenymi chodcami, konskymi povozmi, cyklistami. Tu sme uz vedeli kde by sme potencialne mohli spat. Po prichode pred ubytko smme narazili na 3och hodne neprijemnych povalacov co klamali ze to ubytko co sme si vybrali je plne, vnucovali sa ze treba im potriast rukou a ze inde ideme. Ale Peto zazvonil a vysla majitelka. Samozrejme ubytko mala ale nemala parkovanie a nechcel som parkovat pred domom kde sedeli tie 3 pohlavne organy.

Este sme sa dali raz odrbat od jedneho az nakoniec sme nasli. Miestne obrby su rozne: 1) ja som manzel domacej ma plno podme inde, 2)ked stojis pred dverami chlapik pribehne akoze ide otvarat dvere ale neskor pod akousi zamienkou zacne zvonit a ak niekto vojde tak povie ze on doviedol ludi.

Zohnali sme ubytko za 25$/4roch a hajde jest.

Objednavka jedla bol boj. Prinieslo to spomienky na komunizmus. Priniesla menu a cakala, na otazku ci maju vsetko si spomenula ze nemaju kurca, inac vsetko. A postupne z nej vypadavalo ze nema: ryzu z fazulou, nema hovadzie, nema varenu zeleninu atd atd. Bol to boj ale nakoniec toho bolo dost a bolo to chutne, vecera bola za 3.95$ a pivo za 1.15$. Este jedna drobnost, kanalizacia nam ustila hned pri stole a smrdela, tak sme si presadli.

Potom este prechadzka mestom, bol piatok tak bolo na co pozerat ;-). A potom sa nam uz zatvarali ocka a sli sme spat.

Havana,Playa Lago, 8/11, Highway to hell

Dnes sa ide po auto. Pozicane ho mame od vcera ale domaci nam radil aby sme ho neparkovali pred domom ale radsej pred niektorym z drahsich hotelov a zaplatili Peso za strazenie. Tak to sme radsej nechali auto zaparkovane pred pozicovnou na Terminale 2.

Ranna ½ hodinova cesta na T2 nas kus zmohla ale konecne sme vyrazili, prva destinacia Dom Ernesta Hemingwaya. Auto uz od zaciatku fungovalo tak… po cinsky. Ked sme otvorili okna poculi sme skripot od kolies - verime ze to bolo od slabo upevnenych puklic. Radio, ked sme dali automaticky vyhladavat stanice, ich vyhladavalo stale. Proste zahrala nejaka stanica a po case ina, po tom šum, potom zas ina..

Ernestov dom bol za 5$, prislo mi to ako v jednej humoristickej relacii. On bol jeden z nas, obycajny clovek s obycajnou vilkou s vezickou plnou obycajnych trofeji z Afriky, obycajnym bazenom, obycajnym bejzbolovym ihriskom, obycajnym tenisovym kurtom a nechybala ani obycajna jachticka. Necudo ze sa zastrelil, ked zil taky “obycajny” zivot.

Nasledne sme vyrazili smer Zatoka Svin. Dialnica mala 3 pruhy, a nie len to! Aj cyklistov, traktory, stoparov, tusim aj konske povozy. My sme ficali s pruhu do pruhu bo bolo treba obchadzat jamy. Auto nam na zhuba na 200km zozralo skoro ½ nadrze benzinu, holt cina. Uz sa nam treba zacat zamyslat co to vlastne do auta natankujeme lebo prenajimatel na hovoril ze treba tankovat gazolin, nie petrol. A ja dako nerozumiem rozdielu...

Po prichode do zatoky nas okmzite odchytil domaci na ubytko za 35$, veduca zajazdu to hned zbila na 25$. Este sa tam kus krutil a chcel aby sme dali veceru za 10$/osobu ale to sa nam z čekoslovákii ani kus nepacilo a skoncilo to pri lovecaku “zoz vychodu”.

Este sme si chvilku zaplavali v priezracnej zatoke v tepluckej vodicke obkolesenej uz skoro zasypanymi jednochlapovymi bunkrami(tzv. uvitaci vybor) a sli sme dopijat rum. Planovali sme kupit vodu po ceste ale predavac nevedel kolko voda v jeho obchode stoji tak nam nepredal…

V tejto oblasti sa zda ze sezona este nezacala, je tu prazdno. Domaci zjavne radi idu s cenou dole ale jedlo vyzera byt predrazene. Nam nukali mix mesa vratane krokodila, korytnacky a morskych plodov ale 10$ za porciu bolo vela. Kurca z ryzou za 8$ co v porovnani s Havanou kde to bolo za zhruba 2$ je mega drahe. Inde boli spagety zo syrom za 2.30$ a ostatok napr hamburger za 8$ a nieco viac fancy za 10$. Proste nic pre nas. Koniec koncov sa tu prsim ze zacinam s dietou tak by bolo na case :-)

Ceny:

Hemingway dom 5$

Rum 1/2l 5.10$

Dzus ananas 2.20$

Mini pizza 15CUP

1.5l voda 1$/1.5$

Cienfuegos, 10/11, Cinsky srot

Rano sme dali pizzove ranajky v zaujimavom konverznom kurze, 1 mala pizza bola bud 10CUP alebo 1$(CUC). Pri realnom kurze 23/24CUP za 1$ sme to platili v CUPoch. Dedko piekol super pizzu vo vysluzilej chladnicke na uhli. Este povinne foto pri hrdinskom tanku T34 ktory tu ostal od cias amickeho neuspesneho utoku a sli sme. Po ceste sme sa zastavili pri najvacsej cenote na Kube(70m hlbka) kde som si zaplaval potom sme si zaplavali v karibskom mori plnom pestrofarebnych ryb, koralov a rusov :-). Kubanci tam akcne vyberali 'parkovne’ za parkovanie pri ceste. Ale aspon tam mali prezliekaren a WC zadarmo. More bolo uzasne.

Potom sme sa presunuli do Playa Giro kde je muzeum obrany proti utoku v Zatoke Svin za 2$. Plno vystavenej bojovej techniky je z ceskoslovenska! Na poloprazdnom parkovisku nas skasirovali za parkovanie 1$, co bola myslim nasa blbost lebo stacilo zajst za roh kde by nas kubanec urcite nenasledoval.

Ostavalo nam este pol nadrze benzinu a tak sme preistotu este sli natankovat, benzin Special 94 stal 1.20$ a po automatickom vypluti som este chcel “dorovnat” na cele CUCy co sa ukazalo byt velkou chybou. Normalne sa mi uz taketo stalo, ze som “pretankoval” a vyfluslo mi benzin cez hrdlo nadrze vonku. Nie tak na cinskom aute! Tam to zacalo tiect cez spodok auta a zjavne nejako cez vnutrajsok, a tak sme po zvysok dna mali fet za cca 0.7$.

Este sme sa presli po “plazi” ktora nestala za vela, vacsinou bolo pobrezie obohnane betonovym murom o ktory sa rozbijali vlny. Taktiez malicky kusok plaze, mur rozbijal vacsie vlny a plaz uz bola tichsia ale oproti kludnuckemu moru pri cenote to bola bieda.

Smerom na Cienfuegos sme uz videli ozajstnu Kubu. Cesta bola vacsinou slusna, dokonca lepsia ako dialnica z Havany. Mali prave zne a robili to dost nezvycajnym sposobom. Zito bolo vysypane po okraji cesty v pasoch odkial ho zhrnali do vriec a zvysky co ostali domaci vyzametali a zobrali domov…”Ani zrno nazmar!”

V Cienfuegos sme mali dohodene ubytko od domacich z Havany as 2km za mestom. Bolo za 25$(po zjednavani) a mali sme malu obyvacku, spalnu a WC. Vyzeralo to velmi pekne.

Mesto bolo pekne s velkym namestiom, plno restikami za “tazke love” ale nam sa podarilo v mensej ulicke najst peknu restiku/pizzeriu s dobrymi cenami. A kedze pizze uz mame dost tak sme mali spagety :-) A pivo bolo najlacnejsie v doterajsej historii nasho vyletu 1$.

Ceny: benzin 1.2$/l, dokopy 33$

Ranajky 10CUP

Vecera: 2.75$ spagety s mletym masom. 1$ zeleninovy salat, 0.8$ plechovka ananasovej malinovky, 0.5$ ½ l vody, 1$ pivo

Pohladnice: 0.75$/jednu(5ks), znamka 0.85$, magnetka na chladnicku 1$

Muzeum Playa Giro 2$

Trinidad, 9/11, Smrad

S ranajkami v Cienfuegos sme sa spoliehali na nedaleky fastfood La Familia 24 horas, zialbohu, otvoreny sice mozno su 24hodin ale jedlo cely cas nemaju. A tak to bolo aj v dalsom podniku. Tak sme znova zasli na namestie. Pozreli kostol “z krasnymi vytrazami” ktory rekonstruovali a vitraze boli v cudu. Potom sme poslali pohladnice. Postovu schranku nosila baba co predavala pohladnice, bola to taka co sa vesia na dom/branu.

Presunuli sme sa k “muzeu parnych lokomotiv” co bol kus oploteneho pozemku z 4rmi hrdzavymi lokomotivami, zo smetiskom v okoli.

Potom sme si pozreli Pallacio de Vale kedysi zamocek miestneho zbohatlika, teraz restika, kde bolo vstupne 2$ a tak sme si to pozreli len zvonku. V blizkosti sme nasli restiku kde sme nasli capovane pivo a 5l vodu za 1.95$. nauctovali nam o 2$ viac ako mali ale sme si to vsimli a vratili nam ich.

V pekarni po vystati radu na nas odskusali podobnu fintu, ucet bol 8.35$ ale skutocna hodnota 10,35$, predpokladam ze rozdiel im ide do vrecka. Stavili sme sa vo vacsom obchode kde mali drogeriu a alko/nealko napoje. Fotil som si cely regal plny ½ litrovych vod(z druhej strany boli iba Kubanske koly) a dosla predavacka ze sa nesmie fotit...tak som asi prezradil statne tajomstvo, poviem vam to ako je: na Kube vody jesto!!

Presunuli sme sa do Trinidadu, vyhlady boli krasne, konecne hory, z druhej strany more, zalivy. V Trinidade ktore je v UNESCO sme prebehli cez centrum vypili miestny napoj Chi… Navstivili sme jedno muzeum za 2$ aj to len preto ze budova mala vezu kde sa dala vyfotit panorama mesta.

Potom sme sli na plaz na nedalekom polostrove. Tu uz more nebolo take pestrofarebne ale stale teplucke. Nasli sme tu niekolko morskych jezkov, ja som videl mladu raju a jednu velmi skaredu rybu, vyzerala ako pokazena zaba s silnymi nohami bez prednych noh a chvostom. Nikdy som nic take nevidel, kus som to pootravoval ale nebalo sa to, tak som sa zacal bat ja, asi malo byt dovod odvazne…

Po morskom kupeli okolo 17:00 sme radsej zasli do nedalekej dedinky Casilda kde sme splasili ubytko za 25$ a konecne mame kazdy svoju postel. Plus sme si dali veceru za 6$ ktora bola chutna, fazulova polievka, bravcovy rezen a ryza. Domaci mal za domom pekny bar/restiku a tvrdil ze je “medzinarodny kuchar” ale k priprave dreveneho uhlia na opekanie rezna by som mal pripomienku, tu igelitku na rozhorenie pouzit nemusel.

Ale po skusenosti s nasim cinskym autom nam uz kus smradu nemoze vadit. Medzi nami, to auto este stale obcasne smrdi od benzinu hoci nadrz by uz plna(preplnena) nemala byt.

Ceny:

5l voda 1.95,

Chlieb male “housky”(ako je to po sk?) 10ks 0.60$,

Zlte chlebiky 0.85$/10kusov

keksik z ovocim v strede 0.15$/kus

Capovane pivo 0.3l 0.75$

Ubytko v Trinidade nam nukali zhruba v cene 30$/stvorku izbu.

1l Havana Club rum 6.95$ :-)

Havana 7/11 Beznadej

Po 5€ ranajkach ktore mali max hodnotu 2€ aj to prehanam sme spustili akciu “auto”. Domaci nam hojne pomahahali a telefonna linka bola nazhavena do cervena! Popri tom sme zistili ze Rough Guide a Lonely planet z 2006 & 2007 stoja, co sa tyka telefonnych cisel, za ...nic. Fidel zjavne precisloval aby zmiatol imperialistov…

Bolo nam poradene ze pozicovne su vo vacsich hoteloch ale aj tam sme dostavali odpoved: “Nemame”, “Iba rezervacie” a “V januari”. Tak sme prechadzali mestom vacsinou hladajuc hotely. Obcasne sme boli zastaveny “nadhanacmi” nukajucimi: Salsa party(zo vstupnym), Buena Vista Social Club koncert, nejaky cudny styl predaja kubanskych cigar za polovicnu cenu… Ale narazili na seberovnych a odolali sme, az na cigary, kde sme sme to kus natiahli a nechali sa vylakat na najvyssie poschodie nejakeho domu, kde na nas okamzite manik spustil “rychlo kupte, uz nebude, uz balim a beriem to spat do tovarne” co znelo uplne “doveryhodne” a po dlhsom rozhodovani sme to vzdali bo sa nam to nezdalo(a v danej chvili sme to nemali este preskumane). Domaci nam potom hovorili ze to bola blbost a to ako nam to henti vysvetlili ze: za raz za mesiac na 2 dni mozu zamestnanci cigarovych firiem predavat cigary sami za polovicnu cenu, tak ze je to klamstvo a su to len podvodnici predavajuci fejky, hoci ozaj za ½ ceny originalu.

Este sme v Muzeu Revolucie stretli kubanca co kedysi 4ri roky pracoval v Barumke v cechach a ohuroval nas svojou cestinou + hlaskami: “postupujte do vozu, dvere se zaviraji”. Hovoril ako Kuba stale ostane socialisticka. Ze v kapitalizme ked nezarabas tak mas problem kym na kube, ked robis tak sa mas fajn ale ked nerobis tak je to stale ok. On zarabal 260CUP + 10CUC. Ale spominal na ceskoslovensko kde zarabal 3600 a pivo bolo za korunu :-)

Este sme si zazili skusenost s pristupom na internet. Po case, po viacerych radach ze si mame booknut auto cez internet, sme sa v jednom z najlepsich hotelov (cca 400CUC/noc) opytali nejakej damy na pocitaci, ze ako jej ten internet (4.50CUC/1h) ide, ona na to ze uz hodinu skusa a nic :-)

V inom hoteli kde mali priamo PC pripojene k internetu nam povedali ze vsetky karticky s heslami na WiFi uz predali! :-D

Medzitym pokracovala akcia “Jesus”. Pri prilete este vcera, sme sa zastavili na letisku na miestnom terminale 2, kde nam v pozicovni povedali ze “zajtra tu bude Jesus, a on mozno auto bude mat”. A tak po serii telefonatov: od domacich, na ulici kde sme stale nepochopili system telefonovania z telefonnych automatov a po viacnasobnom otravovani pana z “public relations” v Hoteli Sevilla kde si uz robil srandy so “to je uz naposledy”. A kde spravy z agentury boli: “Jesus tu este nieje”, “Este neviem volaj neskor”. “Este neviem volaj neskor, ale nie zajtra, nie za hodinu ale o 18:00”, “Jesus tu nieje zavolaj o pat minut”. Tak potom, po par obsadenych telefonatoch, mi konecne zvestoval ze auto ma, ale ta cena, taaa cena. 75CUC na den, sme glgli ale vyzeralo to byt jedine volne auto v Havane, na Kube a po celom dni snorenia, mi to prislo ako jedine v Karibiku. Tak sme ho sli vyplatit. Dostali sme nejaky cinsky smejd z priemernou spotrebou 12,2l/100km. Vyzera to na drahy vylet.

Ak vam niekedy niekto povie ze kuba je lacna tak klame. Aj jedlo v restikach sa nam zda drahe. Na ulici pri predaji z okienka to tiez nieje ziadna slava.

A takto sme zakoncili den v Havane. Videli sme vnutrajsok najdrahsich hotelov v meste, videli sme ze v nich aj obycajne zaprdene WC v lobby je na kartu ubytovaneho, vdaka bohu v roznych hoteloch boli damske ci panske zamky pokazene a teda sme “svoj biznis” poriesili. Domaci nas povodili po miestach kde pre nich kukali prachy za sprostredkovanie. Vystali sme si rad v banke kto plni “parcialne substitucnu” ulohu k zmenarnam(CADECA), v banke vymenia devizy za CUC, rozmenia CUP, ale nezmenia CUC na CUP. To urobia len v zmenarnach. Videli sme mnozstvo aut na prenajom zaparkovanych blizko pozicovni ktore pre nas “neboli”. Zistili sme ze prenajom aut na kube funguje nepochopitelnym sposobom. Agenti absolutne nemaju potuchy kedy im ktore auto pride spat a jedina sanca je, ak sa prakticky stretnete vo dverach s odovzdavajucim alebo si auto nik nevyzdvihne. Rezervacia na internete je fakticky “off line”, po zadani rezervacie treba cakat 3 dni na potvrdenie. Takze kto idete na kubu, bukujte min 3 dni dopredu a kludne viac krat(na viacerych miestach) mate vacsiu sancu dostat auta a este vybavite auto takym ako sme my! :-)

BTW: od zajtra setrime bo sme 1480$ praskli za auto…

Ale…. verte Jesusovi on to vybavi, len vas to bude cosi stat!

Ceny:

Internet na 1h 4.50$

Auto 75$/den. 16 dni. Jeden vodic (extra vodic 3$/den, nebrali sme)

Dobre jedlo v restike: Kurca a ryza 55CUP, pivo 44CUP, kola 22CUP.

Voda 1,5l 1,5$

Ranajky v Casa Particular 5$ - nestalo to za to

Havana, Nedela 6/11/2016

Let bol pre ma total horor, natriasalo to s nami nad oceanom a este viac pri pristavami. Enternainment system na dotykovom displeji pred nami “sa scvrkol” na dve tlacitka, “zapni svetlo na citanie” + “zavolaj letuska”. Ano ano bola tam vacsina letuchov. Az pri pristavani ked pilot povedal ze vypina WiFi sme zistili ze cely entertainment system sa presunul nenapadky na siet(doslova do cloudu), lenze bez moznosti nabijat mobil mi to cele prislo prinajmensom nedomyslene. Chlast kubanci dopili uz hodiny pred priletom a tak platil “suchy zakon”.

Az po prilete sme zistili co vsetko treba obetovat za “slobodu”. Hlavne “zdravy rozum”. Okienok na odbavovanie priletov bolo neurekom, lenze bezpecnostna kontrola(po prilete!!) Mala len 3 rentgeny, a tak sme na “odbavovacov” cca 1/2h len z dialky kukali bo za nimi nebolo kam vstupit. Ked sa bordel na security vypraznil tak sme my vytvorili novy. Ak bych to nazval rad tak to bych to nazyval moc honosne. Uz fakt ze robia security check na prilete mi prisiel cudny. Za bezpecnostnou kontrolou posedavali pri stoloch kypre zeny ktore nic nechceli(na co tam boli) a pro vychode do priletovej haly nam uz len jedna obtlstla mladeznicka zobrala colne vyhlasenie, ku ktoremu sme mali otazky ale nemali sme pocit ze by nam ona mala chut a cas ich zodpovedat, tak sme jej ich len vrazili do ruky a vstupili na ostrov plny slobody a amickych oldtimerov.

Dako sme sa dostali do odletovej haly a tam sme si vystali cca 6chlapovy rad na zmenaren len aby sme zistli ze tu menia len do 100€(a keby sme to zvrtli x-krat?) A CUPy meni len “ten vlavo”, ale vlastne nakoniec ani on nie…

Po prezleceni do letneho kde sa od nas hajzlova upratovacka snazila vymamit nejake to peso(neuspesne) sme vysli von k dalsim zmenarnam - presne takym istym ako ta vo vnutri - kde nam uz zmenili akykolvek obnos a aj CUPy.

Po kontrole situacie s prenajmom aut, ktoru mozem smelo vyhlasit za beznadejnu, sme sa vybrali na terminal 2 na MHD do mesta. Este pri T2 sme “opacili” ci nemaju nejake zabudnute auticko ale moc uspechov sme nemali. Jeden nam dal nadej ze mozno zajtra ked pride Jesus(zamestnanec) tak mozno, zvysok ze bez rezervacie nic, no a jeden na otazku ze kedy by potencialne cosi mohlo byt nam oznamil ze dojdite v Januari(bol zaciatok Novembra)…

P-12 bus bol tiez zazitok, zhruba ako v Blave 39tka do Mlynskej doliny. S tym rozdielom ze na P-12tke boli momenty ked z nezavretych dveri viseli ludia :-) Aspon ze bolo obcasne cim oko potesit ;-)

Na konecnej pri Kapitoliu sme zvolali “mestsky vybor Havana Viecha” ze co robime s ubytkom, ktore sme rovnako ako auto, nemali rezervovane.

Vybrali sme sa naverimboha do stareho mesta, tam sme oslovili jednu pani a ona nas doviedla k jednemu peknemu u ubytku, kde teraz o 4:40 rano lezim a pisem tento clanok, bo casovy posun je svina.

Vecer sme sa este pozreli mesto, vyzera to tu nadherne. A zamyslel som si ze ak Kuba je “zla” koli politickemu systemu, ale napr Saudska Arabia predseda OSN tak s tymto svetom je cosi velmi zle.

Ubytko 35CUC + ranajky 5CUC/osoba

Pizza 75CUP

Pivo 40CUP(tretinkove)

P-12 0.05CUC

Daquira,Mojito,Cuba Libre 1.95CUC

Velky trs chutnych bananov 15CUP(alebo 2CUC :-))