Baracoa, 16/11, Kade tade

Z Guantanama sme sa vybrali do Baracoa, stavili sme sa na plazi rozbitej hurikanom pred mesiacom, celkovo cela cesta bola hurikanom poznacena. Pohlad na plaz bol viac menej smutny, voda nebola najcistejsia ale tepla bola dost. Prechod cez hory bol pre mna nezaujmavy, les bol vacsinou riedky a zniceny hurikanom, obloha bola zamracena a vacsinou prsalo. Na kazdom vyhliadkovom mieste sa na nas vrhali miestny predavajuci kokosky, kavu, kakao, cokoladove maslo. Po ceste sme videli kavovniky, a plno domov bez striech + obchody s novou krytinou.

Baracoa bola hodne uprsana, bolo plno obsadenych ubytovani ale nasli sme za 15$ s 3mi postelami pre 4roch. Byvali sme u extremne milej pani, urcite bola herecka, mala obrovsky dom, tepleho syna, vsetkych nas mala rada. Bola velmi velmi mila. Ponukla nam veceru za 6$/osobu. Zdalo sa nam to vela ale prakticky okamzite po nasom ubytovani zacalo liat a nedalo sa vyjst von, tak sme suhlasili. Este pred vecerou sme vybehli na chlieb ked dazd na chvilu ustal a dopadlo to tak ze sme domov utekali v prudkom dazdi a po uliciach plnych vody. Vecera sa oplatila, mali sme nadhernu polievku, kurca s ryzou a Flan con leche. Stalo to za tych 6$.

Jediny problem bol ze som vcera v noci prechladol od klimy tak som zobral paracetamol a bez zapnutej klimy som sa zobudil o 1:30 naskrz spoteny. Vypral som triko, lahol na druhu stranu postele a po tom co ostatny zapli klimu som zas zalomil.

Rano uz nelialo, ale zamracene bolo, uz sme od domacej vedeli ze severnou stranou do Holquinu nedojdeme pretoze hurikan znicil most ale chceli sme ho vidiet a tak sme sa previezli 10km. Most bol uplne fuc.

Cestou spat sme este kupili par cokoladok, kokosiek a inych veci a sup do Palma Soriano.

Okolie Baracoy vyzera byt velmi chudobny kraj, ludia si bezne pytaju tricko ci kratasy, s cim som ja pri mojom minimalnom baleni moc nechcel(mohol ale rezerva musi byt) posluzit.