Santiago De Cuba, 14/11, vidlakovo

Rano sme mali kludne ranajky na terase a vybrali sme sa na kopec Gran Piedra. Otestovali sme nase cinske skripadlo. Skasirovali nas 2$ za poslednych 400 schodikov. Hore bt sme mali za dobreho pocasie vidiet Haiti a Jamajku, my sme mali dobre pocasie ale predsa boli v dialke mraky a tak tie dalsie ostrovy budeme musiet navstivit neskor.

Navstivili sme budovu kde Fidel prvy krat skusil revoluciu a potom centrum mesta. Centrum je dost kompaktne, Bazilika(velmi pekna), dom Dominga Velasqueza najstarsi na kube, dom z ktoreho mal prvy prejav Fidel a par dalsich.

Je tu hromne velke mnozstvo otravnych predavacov a taxikarov. WiFi tu dosahuje kolosalne rozmery nespolahlivosti.

Muzeum rumu je BIEDA za 2$.

Potom sme sa zastavili v restike. Nechapem preco niektori ludia robia servirky. Zenska si zapisala objednavku, kus sme ju pomenili, potom ju precitala, drobnosti sme skorigovali a aj tak doniesla zle napoje! Objednali sme si 4x salat. Doniesla dva a ze pockat chvilocku, za chvilocku sme zistili preco. Kuchar zistil ze my dosla uhorka a tak 3tia porcia mala ¾ uhorky ako predosle dve a 4ta mala ledva ½.

Proste Socializmo o muerto! Ale cestoviny uz boli fajn.

Potom sme sa uz chceli pobrat prec, smer Guantanamo. Lenze uz sme mali len ¼ nadrze benzinu a chceli sme dotankovat. A zacalo trapenie. Pumpy mali benzin len pre domacich, 84 a 90 oktanov. Pricom sme videli domacich tankovat 90tku aj do auta z pozicovne, ale nam to nedovolili. Nasli sme jednu kde mali aj 94rku ale prave im dosiel novy benzin a bolo treba cakat 30min. Tak sme sli podla mojho zoznamu benziniek a sli sme na dalsiu. Tam uz benzin bol, videli sme cenu pre domacich 0.79$/l. Potom sme popytali pre nas, turistov, cena poskocila na 1.20$. Na zaklade predoslej skusenosti sme chceli natankovaj nie celkom do plna tak som skoncil 1 ciarku pod plnou. Benzinkar mi ukazuje nech uz cenu zaokruhlim na celtch 54$. Urobil som tak, naskocila posledna ciarka a hadajte co, auto zas smrdelo od benzinu. .

Santiago sa mi kazdopadne zatial pacilo najmenej zo vsetkych miest, ma brutalne neprehladne jednosmerky. Je take nejake moc  osuntele, az na to malicke centrum. Kazdy chce prachy a otravuje.

Po dlhom hladani benzinky sme sa konecne vybrali, lenze uz bolo dost pozde a v karibiku sa stmieva o 17:30. Bolo jasne ze do Guantanama nedojdeme, nehovoriac o tom ze sme si vybrali cestu ktoru ani moja navigacia nenavrhovala. Ale Petova “cool” mapa tam ukazovala cestu.

Co vam poviem nedosli sme daleko, uz bola tma a slecna na benzine nam povedala ze v tej oblasti (od Santiaga popri mori na vychod) ziadne ubytko nieje. Tak sme sa vratili do Siboney. Domaca sa potesila. Inac kedysi bola v Prahe a vedela par slov po cesky. Nevedela nam povedat dokedy je miestny odchod otvoredy, lebo tam vraj moc nechodi. Tak sme to “stihli” tesne PO zavreti :-)

Tak sme aspon zasli do “nasej” restiky. Potesili sa nam, ale… kuchar uz bol prec (inac velmi prijemny chlapik, ak kedykolvek dojdete do Sibonej chodte do restiky oproti obchodu Panamericana), majitel bol napity, len mlady pomocnik bol ok. Opytali sme sa ci je ok si nieco objednat, povedali ze ano. A komedia zacala. Henti daja sa zacali presuvat tam a spat, pomocnik utekal kamsi zohnat cosi. Majitel behal po vsetkych izbach, smrdel olej, neskor smrdel spaleny olej. Medzitym prichadzali domaceho napity kumpani, nosili flasky hore dole, neskor uz len driemali na chodniku pred restikou. My sme pocas hodiny cakania, striedavo stracali a ziskavali nadej. Dita sa vyhrazala ze odideme ak nam donesu spalene jedlo. Ale vysledok bol, ohromujuci, porcie boli obrovske, jedlo bolo chutne. Proste spokojnost.

Ceny:

Muzeum rumu 2$ - slabota

Vecera: ryby za 4$, kurca 3$