Komu sa neleni tomu sa zeleni -Zaciatok (Gruzinsko)

A me sa zelenili 8.4.2008 pri cakani v Rige na stanici dolace v mojej penazenke. Sam som sa cudoval ze na co mi su dolare ked v tychto "pohnutych" casoch sa dolar stale pohyna smerom nadol, ale neskor som zistil ze v istych krajinach je zvyk zelezna kosela a dolar je dolar a euro sice neurazi ale az tak nepotesi.

Kazdopadne 8.4 o 17:00 som uz sedel na schodikoch na zeleznicnej stanici v Rige a ocakaval zeleznicnu vykonnu zlozku nasho muzstva z cerstvymi zazitkami z Daugaupilsu. Myslim ze nik nevie co Daugaupils je ale verte mi ze z rozpravania o tomto meste v Litve sa o tom meste viac dozvediet nechcem ani ja.

Po prichode zeleznicaarov sme odskocili na Rizsky trh kde som si dal najlacnejsie jedlo ake som kedy v Lotyssku mal(ale nebolo zle) a pomalicky sme sa presunuli na letisko ktore uz ja poznam odpredu odzadu a aj z bokov po mojej tusim uz 3tej navsteve Rigy. No a odtial sme uz vyuzili sluzby airBaltic a leteli sme do Gruzinska-Tbilisi, uz druhy krat v mojom zivote.
Po prichode na letisko sme boli velmi prijemne prekvapeny letiskom a okolim, jedine zaparkovane ziguliaky v okoli naznacovali ze to s tym bohatstvom nebude horuce. Ale aj pohlad z letiska stacil aby nam padla sanaka a zacali sme dufat ze Gruzinci za 6 rokov(od poslednej navstevy) urobilo obrovsky skok vpred. Taku futuristicu zeleznicnu stanicu som asi este nevidel a bola aj pekne vysvietena z zaujimavymi hodinami.

Vnutro tiez vyzeralo velmi pekne. Ale malo jednu chybycku, skuste si vsimnut aku;-)
No na co dosli moji raaadcove? Nic? Tak vam to prezradim, niesu ludia!
Postavit letisko je jedna vec ale ci ludia maju dost penazi aby lietali je vec druha.
Ked ze ja som bol jediny nezelezniciar tak som si kupil listok len ja a to bol cely ich zarobok v ramci tejto jazdy. A to v budke sedala predavacka listkov z revizorom a vo vlaku sedeli dvaja rusnovodici. Maju to do mesta par kilometrov ale rusnovodicov musa mat dvoch :-)
Kedze Gluch je tiez řidič tak nam akcne zařídil aby sme si posedeli na řidičských stolickách;-)
Kazdopadne ako sme sa priblizovali k mesztu tak sme zacali chapať ze bars daleko s ekonomikou nedoskocili aspon nie obycajny ludia hoc politici vyskakuju az moc lebo chcu ist do EU :-)
Podebatili sme z rusnovodicmi a ty nam porozpravali ze ty ich politici niesu ziadny zazrak (ktory su, ze ano?) ale ze sa im aspon dochodky zdvihli z povodnych 12 lary(6E) na 70 lary(35E) na mesiac, aj ked si ho az tak moc neuziju lebo im zdvihli aj vek do dochodku.
Vlacik bol pekny cisty a prazdny, jedina osoba (okrem nas) bol revizor, ktoremu neslo do hlavy ze preco som z nas 4roch kupil listok len ja, ale sklapla mu huba naprazdno ked sa zvysok skupiny preukazal fibkami ci ako sa vola ten zazrak ktory dovoluje zelezniciarom jazdit skoro zadarmo po europe.
Sledujte ze maju aj LCD!! To je celkom dost zauzivane v tej casti sveta, neskor sme zazili aj dalsie LCD-cka (ktore boli aj zapnute). Myslim ze po prezentacii podobnych fotiek slovenskemu ludu by kazdy uznal ze ta banda manazerov nasich zeleznic si len masti pupky a mina nase peniaze na ozieracky.

Zeleznicna stanica v meste uz ziadnych svetovych kvalit nedosahovala ale bolo vidno ze bol pokus o prestavbu. Abchazskych gruzincov uz vystahovali z horneho poschodia.
Ale ocividne dokazy ze niektory ludia stale nemaju na to aby zasli do obycajneho obchodu sa daju najst velmi jednoducho. Vot zdes mame trh kde pravdepodobne ludia kupuju a predavaju chačapury;-) Ale este bolo prilis skoro rano aby tam niekto bol.
Potom sa nasa skupinka rozdelila na dve, jedna cast Emil a Peter sli do mesta pozriet sa na novo postaveny kostol. A ja z Borisom sme sli do Borjomi (to je asi jedina mineralka co v Gruzinsku maju, teda aspon najznamejsia) a odtial do Bakurjani uzkokolajkou. Bakurjani je vysokohorsky rezort, na ktorom si Gruzinci vraj velmi zakladaju a vraj tam chodili rusky lyziari nacvicovat na olympiadu.
Tu sme uz nastupili na vlak pre obycajny lud, kde sa s nami viezli chlapi, zeny, deti, ovce(poviazana vo vreci) a poriadna hrba prazdnych flasiek od mineralky Borjomi. Stale mudrujem coi to niekto chodi manualne do Borjomi plnit a predava to???

Pri pohladne na tento vlak sa uz nasi zelezniciari cervenat nemusia a klude si mozu oddchnut od namahavej prace ako je zlepsovanie podmienok pre cestujucich ;-)
To uz bol dalsi den (9.4) a po celonocnom cestovani som uz fungoval len na autopilota a keby som sa neobaval v neznamom prostredi zaspat tak by som zalomiiiil. Kazdopadne dal som si malickeho slofika ked Boris prevzal kontrolu (potom ako si dal slofika on) nad dianim naokolo. No a ani sme sa "nenazdali" a boli sme v borjomi. To "nenazdanie sa" trvalo 5 hodin, ufff ja byt ta ovca vo vreci tak sa asi zblaznim.
Tu nas uz ocakavala neocakavnae futuristicka stanicka z neocakavanymi dverami na fotobunku ocakavane fungujucimi len na "manualny" rezim. Seleda tam jedna zena co predavala listky a to bolo vsetko.
Vlacik vyzeral zaujimavo, zjavne bol pripraveny aj pre nahodnych turistov, jeden vozen(pred ktorym som vyfoteny) bol pekny novy, prazdny a druhy bol stary, plny domacich. Nechapal som preco su vsetci v starom ale bude v tom nejaka finta lebo v tom krajsom sme boli len my a sprievodca a hrba jeho kamaratov(cca 5) ktory sa tiez tvarili ako sprievodcovia. Tu som na vlastne oci videl preco je cela krajina zadrbana od igelitovych sackov, manici vytiahli chleba zo sacku, cibulu zo sacku, zajedli zvysky cibule zatocili do sacku a sup s tym von oknom...
A este jedno prekvapenie nas tam cakalo, rusen zaujimaveho dizajnu

s este zaujimavejsim miestom vzniku;-)Vsimnite si max. rychlosti toho stroja, 26,7 resp 45km/h. Poviete si ze co to za slimak, ale verte mi ze ta rychlost vysoko prevysuje rychlost aka je na trati povolena a cely vlak nedosiahol ani tretinu toho. Nebudem sa okolkovat a povem rovno 30km sme urobli za 3 hodiny!! Tak toto bol zabijak, dost som bol unaveny bez toho ale tak pomaly sa meniace okolie by uspalo aj ... hocikoho.
Finta bola ze sedadla boli take nepohodlne ze sa nedalo vystriet, ulozit, opriet, proste som sa tam citil jak na hodine jogy, kazdych 10minut som sa krcil v inom uhle a skusal som spat.
A po 3 (alebo 3,5) hodinach sme dosli do slavneho Bakurjani ktore mi pripominalo letanovce z hotelikmi. Domy ktore boli akoze hotely boli pekne ale nedokoncene, ostatne domy boli stare a neudrziavane a asvaltove cesy boli vynimkou :-)
Tuto sa mozete pokochat Gruzinskou vysokohorskou architekturou. Asvalt sa straca pod nanosom bahna, su tu minimalne 2 sipky k hotelom, dom napoly nedokonceny(tak isto ako tie dva hotely na ktore ukazuje sipka) rury potahane po povrchu (tak ako vsade v gruzinsku a vychodnom turecku)
Kedze som uz mal dost utrpenia vo vlaku, ktory sice odchadzal o 30minut naspat ale aj tak by sme boli v Borjomi az o 3,5h. Tak sme sa rozhodli ze ideme busom o ktorom sme sice nevedeli kedy ide (ludia tvrdili ze az o hodinu a aj to posledny), ale bola nadej ze 30km moze urobit za OVELA menej ako 3h ;-)
A tak sme sa vybrali do "centra" kde nas uz ocakavala autobusova stanica "vysokohorskej" kvality. Cast z tej stanice bola oddelena a bolo tam okienka z napisom KASSA sedeli tam dvaja ale listky vraj kupime az v buse.
Kedze nam tvrdili ze bus ide az za hodinu tak sme sa vybrali pozriet Bakurjani. Na ceste sme zbadali prichadzajuci bus(minivan) tak sme sa opytali ci ide do borjomi vodi povedal ze ano a ze si mame nastupit a odviezol nas naspat na autobusku kde nam povedal ze ide az za 50minu, som ho chcel roztrhnut. Ale aspon sme nechali batohy u neho (dufajuc ze s nimi nezdrhne) a sli sme zase naspat do mesta. Tam sme nasli restiku a myslic si ze tych 40 minut na obed musi stacit sme vosli. Polo tam prazdno a zjavne boli na cudzokrajnych navstevnikov nauceny lebo nam doniesli menu v anglictine. Tuto ho mate;-)
Som zvedavy kolko "kopii" maju a ci prave ta neuveritelne spomalena obsluha nebola koli tomu ze vo volnom case casnicky prepisovali menu do dalsich jazykov.
Kazdopadne cca 10minut trvalo kym sme si mohli objednat, cca 15min kym nam doniesli caj, a 20minut kym mi doniesli tu podrbanu chačapuru. Aj to sme sa im asi 3x pripominali. Ked mi donielsi jedlo bolo 10min do odchodu busu a jedlo bolo horuce, tak som si to dal zabalit a nasraty som utekal na bus. Bus frcal celkom rychlo cesta bola v pohode ale s tolkymi zakrutami ze mi v Borjomi voc do jedla nebolo a moja chacapura ostala na muriku oproti autobuske.
V Borjomi sme sa stretli z odstiepencami(nie Abchazci ale Emil a Peter) a busom sme sli do Achalciche. Tam sme dosli vecer a hladali sme hotel.
Prvy:
Vyzeral zvonku hrozne ale rozhodne LEPSIE ako to co sme videli vo vnutri. Rychla otocka na pate a utek do centra. Tam nam poradili "Biely Dom" kde sa nekurilo, socialne pracovnicky sa motali po chodbe, ale bolo vidno za sovietskych cias to bola vyssia trieda. A tak sme sa zlozili tam zapli elektricke ohrievace a utekali na veceru.

Vecera bola : gruzinska polievka z nejakym ich specialnym korenim ktore ja vobec nemusim a parky z horcicou ktora stala za fajku dymu. Aspon ze pivo mali normalne, a mali pekne krigel ktory mi baba co to mala pod palcom darovala.Rano nas uz cakal taxikar ktoreho sme dohodli este vcera.
A sup sup do Vardzie pozriet si klastor vytesany do skal. Tuto je link na vikipediiVardzia je klastor vytesany do skal zalozeny kralovnou Tamarou v roku 1185. Bol vytvoreny ako ochrana pred mongolmi. Mal cez 6000 izieb a trinast poschodi, vchadzalo sa do necho cez ukryte tunely nedaleko rieky. Mal zavlazovaci system a terasovite policka. Zemetrasenie v roku 1283 znicilo 2/3 klastora a odhalilo mnohe jaskyne tak ze boli viditelne zvonka. V trinastom storoci opravili kostol a pristavili zvonicu. V roku 1551 perzania dobili klastor a posledny perzan za sebou ""zhasol".
Momentalne je to vraj hlavna turisticka atrakcia, z zhruba 300 miestnostami a zvysky zavlazovacieho systemu este funguju. Ja som ziadny zavlazovaci system nevidel a uznavam ze atrakcia to je ale turisticka vonkoncom nie. Nemaju tam poriadnu cestu, teda chcel som povedat ze namju tam cestu vobec ale my sme tam na zigulaku dosli a tak teda snad aj iny dojdu, ale busom..hmm to by som chcel vidiet. Hotel tam je este z cias sovietskych ale je rozbity/nefunkcny. Je tam jedne sukromny hotelik a ziadny obchod.
Len co sme tam dosli videli sme dvoch batozkarov a hned si hovorime ze To su Cesi. a neboli sme daleko od pravdy boli to Cech a Slovenka motali sa po gruzinsku par tyzdnov zo stanom.
Tuto je foto celej grupy cesko-slovenskeho priatelstva. (okrem mna bo som fotil)

Foto "od dveri"

Foto smerom "ku dveram"

V pravom dolnom rohu mozete vydiet sovietsky hotel ktory nikto neopravi aj napriek tejto "hlavnej turistickej atrakcii".

Kostol z povodnymi malbami
Chodby v skale
Ziju tu aj nejaky "domaci", mali tam psa a susili tam dake trenky + sedeli a slnili sa. Ale nevyzerali byt ohureny navstevnikmi a tak dlabali na nas a my na nich.
Pri mojom pravom ramene mozete vidiet zvonicu z 13teho storocia.

Kym sme my mladsi debatili z batozkarmi, Emil uz pobehal, verim tomu, cely klastor. Aj psa chcel hladkat ale pes stichol zamyslel sa a Emil tiez;-) a vzdal to(Emil).

Poza pre novy cas.
Pokus o komplexnejsi pohlad na Vardziu.
Foto pre plus jeden den.
Este posledne zamavanie nasmu cesko-slovenskemu pariku.
A zazvonil zvonec na zvonici z 13teho storocia a navsteve Vardzie bol koniec.
Este sme presli okolo pevnosti Khertvisi prva pevnost tu bola postavena v 2hom storoci pred kristom. V roku 985 tu postavili kosotl a v roku 1354 muri.

Potom sme este dali obed v Achalciche a hura na hranicu.

Tu uz nestrasili chlapi v cierom, nik nepytal peniaze za nic. Ale k normalnosti to ma aj tak daleko. Toto je hlavna cesta pre kamiony z Turecka a blizkeho vychodu. Kvalita tejto cesty sa da porovnat k tankodromu.
Toto bol nas trip cez gruzinsko ktory sa skoncil 10.4 niekedy poobede. (Skor sa neoplati chodit na hranicu lebo casovy rozdiel medzi tureckom a gruzinskom je 3 hodiny a teda ked turci otvaraju o 8:00 tak gruzinci maju do 11:00 veget)

A na koniec pridavam mapu nasej cesty kde som vyznacil kadial sme cestovali. Nevsimajte si tu roztrasenu ciaru, nemaju as take krive zeleznice to som len kresil v pohodicke v posteli a skuste nakreslit mysou rovnu ciaru ked podlozka je paplon;-)

Turecko Syria nabuduce, a ako ma poznate nemusi to byt tak skoro...