Dublin 2006: Turecko

Minule sme sa prehupli cez Gruzinsko-Turecku hranicu. A hned bolo vidno rozdiel, kym gruzinci by sa aj snazili keby cosi mali, tak turci maju vsetko ale pytaju za to este viac. Na hranici to bolo rovnake ako pred 6timi rokmi s tym rozdielom ze sme uz nemuseli dostat peciatku od "lekara" ;-) Viza sme dosli kupit do kancelarie nejake manika ktory okrem turectiny pravdepodobne nepoznal ziany iny nam znamy jazyk, este ze mal cennik kde boli vypisane ceny tureckych viz v eurach a dolaroch. Ale akonahle sme "tasili" eura tak sa zmohol na Euro NO. Nuz kazdy mame ine chute :-) tak som mu odovzdal dolaciky a slo sa dalej. Za hranicami sme ocakavali aspon jeden taxik ale kde nic tu nic. Len vedla nakladali sedlaci seno na voz. Opytal som sa chlapika v budke na hranici ci nevie zohnat taxi, ten zakrical na sedlakov a sedlaci nam zvestovali ze nas odvezu do Karsu (tusim nepamatam) za 200$. Heh za tie peniaze musim prejst cele Turecko!! Debkovia nenazrany! Jasne ze som povedal ze nie a rozmyslali sme ako dalej. Dosiel nejaky chlapik na dodavke po jednu zensku co isla s nami cez hranicu skusali sme ho presvedcit ale neuspeli sme. Nakoniec dosla dalsia dodavka ktora doviezla ludi na hranicu. Zdala sa mi ako obycajna marsrutka co tam beha medzi mestami a mozno aj bola ale konahle zacitili turistu tak hned prepli na Komercny rezim a zapytali 120$. Tak sme sa zjednali na 20$ do majblizsieho mesta Posof.
Cakali sme problemy (ako pred siestimi rokmi kedy nam oznamili ze bus ide az rano a pytali nekrestanske peniaze aby nas odviezli do dalsieho mesta) ale tentokrat to bolo uz neunosne, hned sa zniesla banda taxikarov, ovladana z dialky dvoma mafianmi v ciernych bundach a slnecnych okuliaroch a mohli sme sa snazit behat od jedneho auto k inemu od marsrutiek k taxikom (sledovany tymi dvoma s mobilmi pri uchu) nik sa nedal zlomit, kazdy zahlasil rovnaku sumu. Su to proste darebaci. Tak sme nakoniec zobrali taxana do dalsieho blizkeho mesta Ardahan za vysoku sumu (neviem uz kolko) z soferom ktory si zjavne presadol z traktora do auta len pred hodinou. Ale ten chlapik tol neuveritelne informacne odolny. Videl som pred nami zasnezene kopce a chcel som zistit ci ideme tym smerom tak som sa snazil opytat ale ziadna posunkova rec na neho nefungovala kukal jak bager na tvrdu hlinu.

Toto bolo kedysi daaavno armensko, este aj v aprili tu maju sneh.

V Ardahane sme museli spat pretoze v Turecku po 17:00 uz nechodia mini busy a teda ak nechceme platit taxi tak sa musime ubytovat. Este vecer sme si kupili listky na prvy ranny bus v tejto nadhernej autobusovaj zastavke;-)

Dalsi den rano sme uz stepovali pred autobuskou aby nenastalo ziadne nedorozumenie a bus nam nezdrhol. Turci sa pochlapili a ponukli nas cajom. For freeee:-) Aspon nieco v tom turecku..

V Karse sme sa moc nezdrzali, zobrali sme taxika a huraa do starobyleho Armenskeho (byvaleho) hlavneho mesta Ani.
V case rozkvetu (10-13 storocie) tu zilo asi 100 000 az 150 000 obyvatelov. Mesto
prosperovalo, pretoze lezalo na hlavnej vychodo-západnej trase karavan. Mongolské najazdy, velke zemetresenie v roku 1319 a odchylenie obchodnych tras zasadily Ani "smrtelne rany". Mesto sa casom celkom vyludnilo. Este pred prvou svetovou vojnou na tomto uzemi zilo plno Armenov(celkovo na uzemi od armenska az po jazero Van) ale neskor ked Armeni skusili (a aj to dosiahli) spolu z ruskou pomocou ziskat toto uzemie pre seba (v ramci ruska), tak potom uz Turkov nasrdili a a ked tam v 1918-1920 nabehli tak to tam secko rozmlatili, (ach joo tatari), a armenom dali poriadne na frak takze ich tam uz ani nenajdete. Kazdopadne vraj rusi este stihli nieco zachranit a je to ulozene v Jerevanskom statnom muzeu. Viac informacii o Ani a armenskej historii tu(cz) a tu(eng). Kazdopadne moje kratke vylozenie histore neberte moc vazne lebo v tejto veci ma vela ludi vela nazorov, a ja som to len zlepil z toho co som sa docital na webe.

Toto je Levia brana vstup do mesta.

Plan mesta. Konecne aj turkom doslo ze co maju na svojom vychodnom uzemi (to co im ostalo po grekoch to vyuzivaju na 100% :-) a povolili bezproblemovy vstup. Kedysi museli turisti ziskat povolenie od nejakeho ministerstva aby tam vobec mohli ist. Este aj nam jeden chlapik tvrdil ze to povolenie potrebujeme. A vraj aj ked clovek povolenie dostal tak nesmel fotit. Teeeeda armensko je prakticky hned za mestom ale take rososo z toho robit...
Kazdopadne nam uz nikto ziadne problemy nerobil, fotili sme si co sme chceli a este sme sa aj "vytesovali" pri diere v pohranicnom plote:-)
Tuto je turecky pohlad na historiu tohto uzemia sa mi rata to "taken back from Russia" ;-)

A tuto je dokaz ze ozaj nebol dovod zakazovat fotografovanie, uz toho nieje vela co sa da odfotit, ale zase na to ako sa turci o to "starali" je ten zvysok este v dobrom stave.

Tam v dialke, tam na tych kopcoch, skripu armeni zubami :-) To nasere, vidis ako to upada a nemozes s tym nic urobit....

Tento kostol (Svateho Spasitela) bol postaveny v 1035. Bol v celkom zachovalom stave az do 1955 kedy tam udrel blesk a polovica sa zrutila.

Velmi sa mi paci tento pohlad na kostol, vyzera to akoby som to "ufikol" v fotošope.

Dalsi kostolik, z relativne zachovanymi malbami ktorym mohamedani zoskrabali tvare a oci. Napravo za riekou je uz armensko.

Najvacsi kostol v Ani je Velka Katedrala alebo Kostol Svatej Matky Bozej. Stavat ho zacali v 989 a dokoncili v 1001.

Vnutrajsok katedraly, veza sa prepadla v roku 1319, asi ju vytriaslo zemetrasenie :-)

Maju tam mesitu, je zakazane na nu lezt z bezpecnostnych dovodov, kedysi tam vraj dobrovolne ukonci svoj zivot nejaky turista(skocil). Faktom je ze vilezt tam nieje nejaka brnkacka pretoze schody su znicene stekajucou vodou a je to skor lezenie hore strmym svahom ako stupanie po schodoch. Verte mi mam to odskusane. Nieze by sa nadalo vyliezt, urcite ano ale nechcelo sa mi balit fotak a bolo riziko ze ho oklepem pri lezeni a trapila ma aj ina vec a skor som hladal tiche miesto kde by som sa mohol ...:-))) Ale nabuduce to uz vyleziem! Slubujem!

Tu sme sa este pofotili pri inkriminovanej dire do "ineho sveta" armenskeho. A potom sme sa este mierne popotahovali z taxikarom ktory videl sancu pytat od nas viac penazi za 1,5h straveneho casi v Ani hoc predtym tvrdil ze aj 3 hodiny nieje problem. Nedali sme mu viac a bolo.
My sme z ruska, my nemame ;-)

Busikom sme sa presunuli do Dogubayazidu kde je jedna zajimava turecka stavba Išak Paša palac, v ktorom uz vraj natocili zopar filmov.

Maju to tu pekne, ale byt turkom tak sa tou vezickou v armenskom style moc nechvalim :-)

Tuto som ja a jeden z hlavnych ideologickych vodcov vypravy;-)

Hadajte co za kopcek sa to za mnou vynara z hmly? Ararat, mozno tam kdesi mozete najst dajaku triesku z Noemovej archy;-) Kazdopadne za 500$ vas tam domaci vyvezu. Turizmus uz prenikol aj sem. Kedysi sa clovek musel prebit cez uradnickeho šimľa a zohnat povolenie. Teraz nam tvrdili ze je to v pohode a ziadne povolenie netreba. Len tych 500 dolcov by chceli:-)

Toto nam nedalo, kurdsky masiar nieje ziadny sráč, nech svet vidi akych volov zarezal. Foto sa nam nepodarilo poriadne naaranzovat lebo som sa zlakol masiara:-) mal nejake pripomienky.

Rano sme zobrali busika k jazeru Van. Tam si potrpia na svoj specialny druh macky: Vansku macku. Ma roznofarebne oci a tusim hrdzave usi. Neviem aka je pravda ziadnu zivu som nevidel. Kazdopadne jej podobizne boli vsade:

Na buse

Ale aj sochy

Toto malo byt dostojne foto z autobusu z Vanskym jazerom v pozadi. Do pozadia prenikli aj ine rusive vplyvy;-)
Vedeli ste ze vo vanskom jazere maju taku specialnu vodu ze nemusia pouzivat mydlo na pranie?

Tuto som vyuzil jedinecnu prilezitost zazoomovat 18krat na zachovaly armensky kostol na ostrove vo vanskom jazere. Zialbohu nemali sme cas tam ist. Vraj su tam zachovane originalne malby.
V buse sme mali cool napoje v cene listka, skoro ako v lietadle. Zaujimavostou tejto cesty bolo tiez meno mesta kam sme cestovali Batman :-)
Z Batmanu sme sli minibusom, neznasam tie minibusy pretoze maju okna moc nizko a zle sa z nich foti, nasledujucu fotku je hanba ukazovat ale uznajte kto z vas ma vlastnorucne foto Tigrisu :-) (nejaky most este z cias pred kristom included;-)

Nasim cielom bolo mesto Miydat kde maju 9 krestanskych kostolov a nedaleko je klastor Mar Gabriel, hlavne stredisko syrskej ortodoxnej cirkvi.

Domaci krestania boli viac nez prijemny, len sme dosli do kostola a od miestnej zeny sme sfleku dostali chlieb ;-) potesi.

Na tomto obrazku je vidno minimalne 3 kostoly.

V "nasom" kostole sme boli vareny peceny. Vecer sme tam boli rano sme tam boli. A vzdy sme dostali chlieb :-)

Co sa mi na Turecku pacilo najviac bolo jedlo. Kazdy by si vybral, kdejake torticky :

Ale aj ine, "normalne" jedla. Tuto sme nabehli vecer do restiky a kedze uz prakticky zatvarali a nemali jedalny listok tak sme odskocili az do kuchyne omrknut co maju pod zub.

Vybrali sme si zajedli sme si, dobre bolo, dal by som si zas ale tuna v europe take nemame.

Tu sa v krcme poveceroch nesedi :-) Tu sa sedi na ulici, pri caji.

Dalsi den rano o 6:00 sme boli v kostole zase Emil chcel vidiet omsu. Vraj tu stale rozpravaju jazykom ako rozpraval kristus, aramejsky. No ved si precitajte sami: