Wednesday, March 09, 2011

Irak - nuda, nuda - Irak

Po príchode "bandy" sme sa nalodili do lietadielka a šup šup do Diyarbarkiru hlavného mesta kurdskej oblasti. Staré mesto je celkom pekne obľúbené hrubým a vysokým múrom. Stravili sme tam noc a po kratšej prehliadke sme zobrali bus do Silopi smerom na Irackú hranicu. Tam sme mali celkom šťastie a stretli sme mladého frantika čo sa živí fotografovanim v Iraku a kedže uz vie po kurdsky tak bol v lepšej vyjednavacej pozícii pre znižovanie sibnutej ceny za odvoz do Arbilu hlavného mesta Irackého Kurdistanu. Podarilo sa mu vyjednať 40$ z 60$ za osobu. iracká hranica prebehla v pohodke, víza netreba a ani sa za ne neplatí. Dostali sme povolenie na 10 dní. Caka sa v peknej miestnosti z kozenymi kreslami a popoja sa cajicek zadarmo. Colnici su v pohode aj fotit nam dovolili ale ked sme tasili fotaky viaceri tak sa zlakli a ze vraj uz nie... Tha to su mi hrdinovia. A potom nastala nudnaaáááá prenudnáááa cesta do Arbilu. Príroda je tam nezaujimavá všetko tam vyzera ako v Turecku, napisy linky na webové stránky a tak, všade su samé kamióny a nove autá. Asvaltky su väčšinou vo výstavbe ale tak že v každom, aj najneuzitočnejšom smere. Cesty tam brázdia amícke a japonské mašiny, ale také že ťažko nájsť nejakú z motorom menším ako 2l. A 90% áut je nových. Ulice v Arbile boli stavané veľkoryso, hlavne ťahy boli aspoň 3 prúdové a okolo každej štátnej budovy boli postavené vysoké betónové múry z kopcom ozbrojených vojakov. V centre su zvyšky citadely, relativne veľký bazár a celkom v pohode námestie. Zaujímavé bolo že po 18:00 bolo v centre skoro všetko zatvorené. Frantik nám hovoril že je kdesi iná štvrť kde to žije aj v noci ale tam sme sa nedostali. Je tam ešte kresťanská štvrť Ain Kawa kde sme odskocili pozrieť pár kostolov. Pred každým kostolom stal ozbrojený manik z kalašnikovom, nebol to vojak iba miestny strážca predpokladám. V závislosti od blbosti dotycneho sme boli alebo neboli vpustený do kostola. Čo sa týka ostatných vecí hodných zmienenia boli tam na každom rohu obchody z chlastom. Ceny boli viac než prijemné sak uznajte 6$ za 1l škótskej whiskey nieje vôbec zla cena, aj sme to využili;) ľudia su tam v pohode nik nezazera a ked náhodou vedia po anglicky abo rusky tak sa dá aj pokecat. Stretli sme tam este jedného Slováka a on mal zas meeting z nejakou českou kanadankou tak sme si vecer na caji povedali že toto bola asi najvyššia koncentrácia čechov a slovákov v kurdistane.

Location:Irak

0 Comments:

Post a Comment

<< Home