Krestani, Jezidi

V Arbile nastal proces rozhodovania kam ďalej, ja z Gluchom sme mali Iraku/Kurdistanu plne zuby bo tu nic ozaj pekneho nebolo, snáď okrem novučkých amickych aut. Teda klamem, ešte sme navštívili najväčšiu mesitu v meste ktorá bola naozaj krásna. Najprv nás do nej nechceli vpustit vraj kdesi ktosi bol zabity(odpustite im ich angličtinu;)) a že security a vpustit nás môžu az o hodinu. Lenže my sme nahodili štýl "na drzovku" a snorili sme okolo. Tam sme stretli bangladesskeho zametaca ktorý nás poslal za "manažérom". Manažér bol starý dedko ležiaci na gauci ktorý sa bez slova zdvihol a odomkol nám mesitu. Bola ozaj krásna. No a potom sme sa rozdelili, 2ja sme šli do Turecka a 3ja do Sulejmanie. Došli sme na autobusku pri mesite a tam sme zobrali taxík do Duhoku. Viezli sme sa z krestanským manzelskym párom z Bagdadu ktorý uz roky žijú v Štokholme. Moc si Štokholm nepochvalovali ale zjavne je to lepšie ako hrobček v Bagdade. Vraj len čakajú na švédske občianstvo a zas skúsia žiť v Iraku, to aby sa im pripadne lepšie utekalo. Duhok nebol nic moc ale mali tam krajší bazar. A otrasny kostol vyzeral ako byt vodnikov v "jak utopit Dr Mráčka", kosa, zatekalo, opadávala omietka. Nuž tu nemajú kresťania na ruziach ustlané. Kúsok sme si vypočuli omsu v arabcine a šli sme patrat po dalších spojoch. Ešte pred omšou sme odskocili do Lalish k jezidom, su to nejaký mohamedani mixnuty s uctievacmi ohňa či ako, nepamätám si to. Maju tam zaujímavé budovy ktoré sme si vyfotili, zaujímavé dievčatá ktoré sme si vyfotili;), a zaujimavého kňaza ktorého sme nevyfotili bo bars rýchlo zdúchol. Ešte nás tam dával do laty daky domáci že sa mame vyzuť ked chceme vojst do ich chrámu. Keby do chrámu tak ok ale aj do dvora! A to po daždi nebola žiadna sláva, cez dvor k chrámu sme ani neskusali dôjsť. Ešte že mám fajný zoom na fotáku.
Po tomto vylete sme uz chceli zdrhnut do Turecka. A tu nastal problém ako vždy na východnej hranici Turecka. Ceny. Každý ich skúšal vyšrobovat čím vyššie. No nakoniec sme to dali za 25000 ich chechtakov za taxi. Ten nás zaviezol na Irackú stranu a tam nás odovzdal Turkom ktorý zas vypýtali prachy a po 5,5h čakania, predbiehania sa, hadania sa z colnikom, zaraďovania sa na pôvodné miesto v rade, ukrývania cigariet sme o 2 poobede boli v Turecku. Počasie bolo neuveriteľné bola totálna tma prsalo doslova blato. Neskôr v buse sme videli že v tom čase v Ankare napadlo 1/2m snehu. Každopádne my sme šťastlivo došli do Mardinu ktoré vyhlasujem za najkrajsie miesto výletu. Tam sme sa ubytovali v parádnom hoteli a ostali sme tam 2 noci.

Location:Irak