Vy kurdy vychodňarske!

V Mardine sme prešli 6 zo 7 kostolov, teda "prešli" minimálne okolo, bo niesú otvorené. Nazreli sme aj do pár mešít a na bazár(nic moc). Mestečko je udrziavané. Na turistov sú pripravený v zmysle 200€/izba/noc hotelov, "nanešťastie" bol plny a tak sme "zatlačili slzu" a ubytovali sme sa v hoteli za 55€/izba/noc. Boli aj ovela lacnejšie ale sprcha v štýle "olej sa vodičkou z boketika" nám nebola po chuti. Mesto sme ozaj prechodili kade sa dalo s tým že vecer sme sa stretli zo zvyškom tlupy ktory nám porozpravali o demonstraciách v Sulejmanii checkpointoch v okolí Kurkuku vrátane kvízu "Čo všetko vieš o sebe" ked ich skúšali z detailov z ich pasov. Z Mardinu sme šli do nášho známeho Mydiatu kde sme pospominali na cca 9 kostolov ktoré tam maju a odskocili sme do ďalšieho cca 24km vzdialeného ale ten bol ozaj krásny. Cestou z neho taxikár dostal defekt tak sme museli stopovať dolmuše na hlavnej ceste. Po chvíľke nám jeden zastavil a sedeli v ňom naši čo sme ich nechali v Mardine. Nastala všeobecná radosť kazená len mojim postojom "na pokrčeného stojáka". Autobusar bol celkovo veľmi ochotný zvýšiť svoj zisk (ako koniec koncov všade v Ázii) bo nás bolo naciskaných 21 miesto deklarovaného max 14. Vystúpili sme v Hasankeyfe starobylom to mestečku na rieke Tygris ktore malo byť už dávno zaliate priehradou ktorá tu má vzniknúť. Majú tu zvyšky velmi stareho mosta, zoroastriánsky chrám v rekonštrukcii a zvyšky zámku na vysokej skale + skalných obydlí do nej vysekaných. Vstup bol síce zakázaný ale nebolo zamknuté tak sme tam nabehli. Nejaký lokálny mlaďas nám hovoril že vraj padla skala a zabila tam jedneho tak je to vraj uzavreté. Teda iba pre turistov, domáci tam snáď aj bývali, behal tam kŕdeľ sliepok a z diery v skale vykukoval somár. Nakoniec sme sa dozvedeli že skala padla pred rokom, asi sa im to uz kôli priehrade neoplatí riešiť. Hneď po prehliadke sme prešli do mesta Batman kde sme chceli stihnúť vlak do Diyarbakiru. V buse sa nám venovala fešná učiteľka malovania ktorá sa nám snažila pomôcť z lokalizáciou železničnej stanice. Žialbohu síce rozumela anglicky ale nevedela hovoriť. Ešte skúšala zavolať učiteľke angličtiny ale tá nielenže ani angline moc neublížila ale ani nemala šajnu o vlaku. Tak nás odprevadila učiteľka az na stanicu. Posťažovala si na miestne pomery že je pre ňu problém mat rozpustené vlasy bez šatky. Celkovo bolo vidno že ľudia tu maju iné myslenie lebo sa plno chlapov ozyvalo a zjavne do nej podpichovali. Takže tu je jedna rada pre EÚ "nebrat"! Tu ešte treba pár desiatok rokov počkať. Na železničnej sme chvíľu čakali kým vyriesia problém z ich informačným systémom aby sme si mohli kúpiť lístky, dali sme ešte fajný obed a naskočili sme do vlaku. A zrazu čo nevidíme? Cca 1-2min pred odchodom beží zvyšok skupiny a naskakuje k nám;) "každý chvíľku ťahá pílku". Cesta vlakom bola nudná, ale nie pre železničiarov tí kukali či majú na zastávke peróny a počítali obsadenosť spoja. Po príchode do Diyarbakiru sme sa ubytovali v rovnakom hoteli za vyššiu cenu (nechceli zľaviť) ale tentokrát z ranajkami. Ešte sme si všimli podstatnú chybičku v systéme a to že sa kúri vo všetkých prázdnych izbach len nie v našich obsadených. A nastalo rošošo, prepínanie, zapínanie a všetky ostatne veci čo sa dajú robiť z diaľkovým od klimatizácie. Po mnohých pokusoch a dlhom čakaní sa to podarilo. Potom sme odskocili na čaj do miestnej čajovne(ekvivalent našej krčmy). Tam sme sa pozastavili nad obligátnym zákazom fajčenia zalepeným na stene. Tu bola pokuta 75 tureckých lír namiesto zvyčajných 69, ďalšou zvláštnosťou bolo že to každý ignoroval;)
Další deň sme strávili snorením po meste, kráčaním po mestských hradbách a navstevami kostolov a mešít.
Potom sme ešte strávili den v Istanbule a hajde domov.
Ta še trimce.
Kurdy vychodňarske.

Location:Kıbrıs Cd,Diyarbakir,Turkey

Krestani, Jezidi

V Arbile nastal proces rozhodovania kam ďalej, ja z Gluchom sme mali Iraku/Kurdistanu plne zuby bo tu nic ozaj pekneho nebolo, snáď okrem novučkých amickych aut. Teda klamem, ešte sme navštívili najväčšiu mesitu v meste ktorá bola naozaj krásna. Najprv nás do nej nechceli vpustit vraj kdesi ktosi bol zabity(odpustite im ich angličtinu;)) a že security a vpustit nás môžu az o hodinu. Lenže my sme nahodili štýl "na drzovku" a snorili sme okolo. Tam sme stretli bangladesskeho zametaca ktorý nás poslal za "manažérom". Manažér bol starý dedko ležiaci na gauci ktorý sa bez slova zdvihol a odomkol nám mesitu. Bola ozaj krásna. No a potom sme sa rozdelili, 2ja sme šli do Turecka a 3ja do Sulejmanie. Došli sme na autobusku pri mesite a tam sme zobrali taxík do Duhoku. Viezli sme sa z krestanským manzelskym párom z Bagdadu ktorý uz roky žijú v Štokholme. Moc si Štokholm nepochvalovali ale zjavne je to lepšie ako hrobček v Bagdade. Vraj len čakajú na švédske občianstvo a zas skúsia žiť v Iraku, to aby sa im pripadne lepšie utekalo. Duhok nebol nic moc ale mali tam krajší bazar. A otrasny kostol vyzeral ako byt vodnikov v "jak utopit Dr Mráčka", kosa, zatekalo, opadávala omietka. Nuž tu nemajú kresťania na ruziach ustlané. Kúsok sme si vypočuli omsu v arabcine a šli sme patrat po dalších spojoch. Ešte pred omšou sme odskocili do Lalish k jezidom, su to nejaký mohamedani mixnuty s uctievacmi ohňa či ako, nepamätám si to. Maju tam zaujímavé budovy ktoré sme si vyfotili, zaujímavé dievčatá ktoré sme si vyfotili;), a zaujimavého kňaza ktorého sme nevyfotili bo bars rýchlo zdúchol. Ešte nás tam dával do laty daky domáci že sa mame vyzuť ked chceme vojst do ich chrámu. Keby do chrámu tak ok ale aj do dvora! A to po daždi nebola žiadna sláva, cez dvor k chrámu sme ani neskusali dôjsť. Ešte že mám fajný zoom na fotáku.
Po tomto vylete sme uz chceli zdrhnut do Turecka. A tu nastal problém ako vždy na východnej hranici Turecka. Ceny. Každý ich skúšal vyšrobovat čím vyššie. No nakoniec sme to dali za 25000 ich chechtakov za taxi. Ten nás zaviezol na Irackú stranu a tam nás odovzdal Turkom ktorý zas vypýtali prachy a po 5,5h čakania, predbiehania sa, hadania sa z colnikom, zaraďovania sa na pôvodné miesto v rade, ukrývania cigariet sme o 2 poobede boli v Turecku. Počasie bolo neuveriteľné bola totálna tma prsalo doslova blato. Neskôr v buse sme videli že v tom čase v Ankare napadlo 1/2m snehu. Každopádne my sme šťastlivo došli do Mardinu ktoré vyhlasujem za najkrajsie miesto výletu. Tam sme sa ubytovali v parádnom hoteli a ostali sme tam 2 noci.

Location:Irak

Irak - nuda, nuda - Irak

Po príchode "bandy" sme sa nalodili do lietadielka a šup šup do Diyarbarkiru hlavného mesta kurdskej oblasti. Staré mesto je celkom pekne obľúbené hrubým a vysokým múrom. Stravili sme tam noc a po kratšej prehliadke sme zobrali bus do Silopi smerom na Irackú hranicu. Tam sme mali celkom šťastie a stretli sme mladého frantika čo sa živí fotografovanim v Iraku a kedže uz vie po kurdsky tak bol v lepšej vyjednavacej pozícii pre znižovanie sibnutej ceny za odvoz do Arbilu hlavného mesta Irackého Kurdistanu. Podarilo sa mu vyjednať 40$ z 60$ za osobu. iracká hranica prebehla v pohodke, víza netreba a ani sa za ne neplatí. Dostali sme povolenie na 10 dní. Caka sa v peknej miestnosti z kozenymi kreslami a popoja sa cajicek zadarmo. Colnici su v pohode aj fotit nam dovolili ale ked sme tasili fotaky viaceri tak sa zlakli a ze vraj uz nie... Tha to su mi hrdinovia. A potom nastala nudnaaáááá prenudnáááa cesta do Arbilu. Príroda je tam nezaujimavá všetko tam vyzera ako v Turecku, napisy linky na webové stránky a tak, všade su samé kamióny a nove autá. Asvaltky su väčšinou vo výstavbe ale tak že v každom, aj najneuzitočnejšom smere. Cesty tam brázdia amícke a japonské mašiny, ale také že ťažko nájsť nejakú z motorom menším ako 2l. A 90% áut je nových. Ulice v Arbile boli stavané veľkoryso, hlavne ťahy boli aspoň 3 prúdové a okolo každej štátnej budovy boli postavené vysoké betónové múry z kopcom ozbrojených vojakov. V centre su zvyšky citadely, relativne veľký bazár a celkom v pohode námestie. Zaujímavé bolo že po 18:00 bolo v centre skoro všetko zatvorené. Frantik nám hovoril že je kdesi iná štvrť kde to žije aj v noci ale tam sme sa nedostali. Je tam ešte kresťanská štvrť Ain Kawa kde sme odskocili pozrieť pár kostolov. Pred každým kostolom stal ozbrojený manik z kalašnikovom, nebol to vojak iba miestny strážca predpokladám. V závislosti od blbosti dotycneho sme boli alebo neboli vpustený do kostola. Čo sa týka ostatných vecí hodných zmienenia boli tam na každom rohu obchody z chlastom. Ceny boli viac než prijemné sak uznajte 6$ za 1l škótskej whiskey nieje vôbec zla cena, aj sme to využili;) ľudia su tam v pohode nik nezazera a ked náhodou vedia po anglicky abo rusky tak sa dá aj pokecat. Stretli sme tam este jedného Slováka a on mal zas meeting z nejakou českou kanadankou tak sme si vecer na caji povedali že toto bola asi najvyššia koncentrácia čechov a slovákov v kurdistane.

Location:Irak

Ani vás nejdem strašiť

Zdravím po dlllhociznom čase. Technika a ja postupujeme milovymi krokmi a tak si tento blog vyplepkavam na mojom ajfoune kdesi 50km za Istanbulom. Ale pome po poriadku. Pred nedávnom som sa dozvedel že sa organizuje výlet za hranice vedený h dni, Čo mi iné ostávajú ako sa pridať. Nakúpil som letenky naskocil do lietadla pochodil Frankfurt dal tam fajného šnicľa. Doletel do Istanbulu skoro rano o 2:00 naskocil do prvého busu do centra tam prestúpil na taxi a zaklopal na dvere prvej budovy o ktorej by sa z istým nadhladom dalo povedať že je hotel. Musim povedat ze bezstarostnym stastie praje bo som nemal nic najdene ani booknute;) Pár hodín spánku vyriešili môj najväčší problém, teda boli tam isté prerušenia spánku koli kosovatej kose kedy som na konci skončil rovnako oblečený ako ked som do hotela dosiel.;) ranko som dal ranajocky a bookol odvoz na letisko. Mal som 3:40h času takze pohodicka. Pomenej uz nejakí frantici Čo začali stresovať že majú lietadlo o 11:30 a že im bolo povedané že "do hodiny" tam su (od 9:00), no jooo len tak ďalej ... Takto mladí ďaleko nezajdu ked budu Turkom veriť;) Každopádne šofér to najprv odhadol že dojdeme najskôr o 11:00 ale po zhliadnuti smrtelneho výrazu vo frantickych očiach dal zo "zavoznikom" hlavy dokopy a vymysleli kratšiu cestu a teda že to stihame do 10:30. Ci pána to bola jazdicka. 130km/h po odstavnom pruhu, obiehacka z každej strany a jednému soferovi ukazoval že ho chce preskocit;))) ale to asi len nerozumiem tureckym ručným vyrazovym prostriedkom;))) ale stihli sme to tak ako sľúbil, ale to bola isto len náhoda bo to oni take moc často nerobia. A tak tu teraz Sedim a čakám na zvyšok tlupy ktorá nejak podozrivo mešká....

Location:Istanbul